PLÁNY SKUPINY IARU R1 PRE TIESŇOVÚ KOMUNIKÁCIU NA ROK 2022


Po úspešnom roku 2021, kedy sme v rámci skupiny IARu R1 pre tiesňovú komunikáciu uskutočnili až 5 online meetingov členov našej skupiny, kde sa prezentovali zaujímavé príspevky a viedli diskusie na rôzne témy týkajúce sa rádioamatérskej tiesňovej komunikácie v rámci krajín IARU R1 (viď príspevok: ONLINE MEETINGY SKUPINY NÁRODNÝCH KOORDINÁTOROV TIESŇOVEJ KOMUNIKÁCIE IARU R1) a taktiež sa uskutočnili viaceré medzinárodne testy tiesňovej komunikácie:

chceme aj v roku 2022 pokračovať viacerými spoločnými aktivitami.

Pre tento rok navrhol Greg Mossop G0DUB nasledovný „Kalendár aktivít“ v ktorom sú niektoré termíny dané už konkrétne a niektoré len rámcovo (v rámci mesiaca). S týmto programom súhlasila väčšina členov (všetkým sa však nedá naraz vyhovieť ) a tak ho tu predostieram na vedomie aj našej rádioamatérskej komunite pre tiesňovú komunikáciu, aby sa o týchto aktivitách vedelo vopred a na niektoré z nich sa preto mohli rádioamatéri aj včas pripraviť. Pokiaľ v priebehu roka dôjde ku upresneniu alebo zmenám tohto programu, samozrejme budem to aktualizovať aj v tejto tabuľke:

KALENDÁR AKTIVÍT EMCOMM GROUP IARU R1 NA ROK 2022

(V1- 22.01.2022)

MONTHACTIVITY
Jan 29Virtual meeting
Feb 26QO100 Test
Mar 12/13?JS8call Test
Apr 23Virtual meeting
May 21HF SSB/CW Test
Jun 24Meeting at Friedrichshafen(FN)
JulDigital system Check-in
AugNo Activity
SepVirtual Meeting
OctQO100 Test
NovDigital system Check-in
DecHF SSB/CW test

V tomto kalendári máme opäť navrhnuté online stretnutia a taktiež testy niektorými novými módmi ( JS8CALL, DIGI) či komunikačnými systémami (cez satelit QO100), ale nezabúda sa ani na testy na krátkych vlnách klasickou SSB či CW prevádzkou. V júni je naplánované stretnutie vo Fridrichshafene a veríme, že sa bude dať konečne zrealizovať naživo a nie len online formou. To však stále ešte nie je isté, ale naplánovať to tak môžeme.

Prvé online virtuálne stretnutie sa bude konať už na konci tohto týždňa v sobotu 29.1.2021 a jeho program bol navrhnutý nasledovne:

  • Plánovanie cvičení (zmeny v zozname cvičení uvedenom vyššie)
  • Osobné stretnutie vo Friedrichshafene
  • Ako zdieľať informácie o prichádzajúcom počasí (mali by sme byť pripravení pred búrkou ) a ako byť pripravený pomôcť.
  • Vaše správy o činnosti
  • Ako sa zaoberáme (spolupracujeme) s novými skupinami pre núdzovú komunikáciu a fungujú naše súčasné vzťahy?
  • Program IARU R1 “Shaping the Future” – strategické ciele prijaté na 25 konferencii IARU R1 v r. 2021

Niektoré body programu sú len informačné a prebehnú sa pomerne rýchlo , avšak o niektorých sa zrejme bude viesť bohatšia diskusia. Na stretnutie máme naplánovaný časový limit 2 hodín od 13:00 UTC (14:00 SEČ) (1:00PM) do 15:00 UTC (16:00 SEČ) . Časový limit sa nám v predošlých stretnutiach darilo udržať v rozumných medziach a tak verím, že tomu bude podobne aj teraz. O tom, ako prebehlo toto naše prvé tohoročné online stretnutie skupiny pre tiesňovú komunikáciu IARU R1 budem samozrejme následne informovať tu na našich stránkach.

Stano OM8ST
predseda A.R.E.S.


Posledná úprava príspevku : 24.1.2022


ERUPCIA VULKÁNU HUNGA TONGA-HUNGA HA´APAI DŇA 15.1.2022


V predošlom príspevku na našich stránkach ARES sme za zaoberali informáciami o rôznych prírodných katastrofách vo svete v priebehu minulého roka 2021, ktorých bolo pomerne veľa. Prešlo len pár dní nového roka 2022 a máme tu opäť jedno veľké nešťastie – prírodnú katastrofu, ktorú spôsobila erupcia podmorského vulkánu Hunga Tonga-Hunga Ha´apai v sobotu 15.1.2022 v skorých ranných hodinách nášho času.

Táto erupcia bola zaznamenaná viacerými meteorologickými a geofyzikálnymi systémami . Veľmi efektné snímky tohto javu zaznamenali geostacionárne satelitné meteorologické stanice, záchvevy zaznamenali aj seismologické stanice a pridruženú zvukovú vlnu zaznamenali aj mnohé pozemné a námorné stanice v Tichomorí ale aj na pobrežiach okolitých krajín a kontinentov. A čo je horšie, vlna tsunami , ktorú vyprodukovala táto erupcia spôsobila značné škody v pobrežných oblastiach Japonska, Severnej, Strednej a Južnej Ameriky ale aj Austrálie či Nového Zélandu. Samozrejme najväčšie škody napáchala táto erupcia na okolitých ostrovoch kráľovstva Tonga, ktoré sú v súčasnosti značne devastované nielen vlnou Tsunami ale sú aj pokryté sopečným popolom a obyvateľstvo tak prišlo o pitnú vodu, ktorú si zbierali len z dažďovej vody zachytávanej zo striech ich príbytkov. Tá je teraz kontaminovaná rôznymi prímesami, ktoré by spôsobili pri jej používaní obyvateľom značné zdravotné problémy.

Ostrovný štát Tonga (plným menom Tongské kráľovstvo – Kingdom of Tonga) je štát v Oceánii pozostávajúci zo 169 ostrovov a ostrovčekov, z toho je 36 ostrovčekov obývaných. Pás ostrovov má celkovú dĺžku 800 km a žije tam (podľa sčítania obyvateľov z roku 2021) spolu 100 209 obyvateľov. Podľa dostupných informácií zahynuli počas tejto erupcie len dvaja obyvatelia. Najväčším ostrovom je ostrov Tongatapu veľký 257 km² a najväčším mestom je Nuku’alofa. Samotný podmorský vulkán HUNGA TONGA HUNGA Ha´apai leží približne 75 km severne od tohto hlavného ostrova, čo je pomerne blízko.

Nie je cieľom tohto príspevku popisovať rozsah tejto katastrofy a jej dopady na Tongu, či iné oblasti na Zemi. O tom je na internete, na spravodajských portáloch alebo aj na YOU TUBE a inde skutočne množstvo rôznych pútavých dokumentov a koho to zaujíma, môže si to pozrieť.

Nás však na tejto stránke zaujíma, ako je v takejto kritickej situácii využiteľná rádioamatérska tiesňová služba a či v podmienkach tejto maličkej ostrovnej krajiny sa dala použiť.

V prvom rade je potrebné povedať, že na Tonge nemajú žiadnych rádioamatérov a ak sa tam nejaký rádioamatéri objavili, tak to boli takmer každoročne rôzne rádioamatérske DX expedície s prefixom A3 (IOTA OC-049, OC-169), ktoré tam pôsobili určitý krátky čas a potom sa vrátili domov. Naposledy tam bola napríklad expedícia A35EU Tonga 2018.

Aj preto sme dlho po erupcii nemali z oblasti žiadne informácie a Greg Mossop G0DUB dal dňa 17.1.2021 do mailing listu [R1emcor] len stručnú informáciu o tomto výbuchu s poznámkou, že zatiaľ nemáme žiadne ďalšie informácie o rádioamatérskej činnosti v oblasti ani z ostrova, ani z IARU R3. Tieto informácie prišli od sekretára IARU R3 Yukiho JH1NBN až v piatok 21.1.2022. Yuki poslal rádioamatérom v rámci IARU R3 dlhý informačný e-mail, ktorý nie je potrebné a ani možné uvádzať v celku a tak tu uvediem len krátke informácie, z ktorých vyplýva niečo aj pre nás a to najmä tie, ktoré sa týkajú otázky komunikácií .

V rámci súostrovia Tonga je momentálne veľmi zložitá situácia v rôznych oblastiach a to aj v oblasti komunikácií. Výbuchom boli poškodené podmorské káble, preto ostrovy nemajú štandardné internetové spojenie so svetom. V dôsledku erupcie vypadli aj komerčné komunikačné siete a problémy sú aj pri námornej komunikácii na stredných a krátkych vlnách, kde sa v dôsledku splodín výbuchu v ovzduší veľmi zhoršili podmienky šírenia. Teoreticky ostali použiteľné len VKV a UKV prostriedky, ale tie nevedia zabezpečiť komunikáciu medzi ostrovmi a s ostatným svetom a to hlavne pre veľké vzdialenosti medzi ostrovmi. Preto je momentálne jediným fungujúcim komunikačným kanálom satelitné telefonické spojenie. Situácia sa bude zlepšovať len veľmi pomaly, lebo oprava podmorských káblov bude trvať niekoľko mesiacov.

V rámci komunikácie sa orgány na ostrovoch a zástupcovia IARU R3 snažia nielen obnoviť komerčné komunikačné siete a podmorské káble, ale využiť aj niektoré iné lokálne siete a vytvoriť taktiež rádioamatérske komunikačné siete, čo je však veľký problém. Je to hlavne kvôli tomu, že tam nie sú ani rádioamatéri ani potrebné rádiové vybavenie. Avšak vládne organizácie na ostrove si (konečne) uvedomili, že je potrebné mať v zálohe odolnú a nezávislú komunikačnú sieť, ako sú rádioamatérske siete a veľmi oceňujú zápal rádioamatérov (z R3) pre takúto pomoc. Preto sa hľadajú dobrovoľníci, ktorí to budú zabezpečovať. Dá sa preto očakávať, že za istý čas sa v rámci kráľovstva Tonga zaktivizujú rádioamatérske siete, ktoré budú pracovať na CoA frekvenciách platných pre IARU Region R3 uvedené v nasledovnom zozname:

IARU R3 emergency frequency:

  • >> 3600KHz
  • >> 7110KHz
  • >> 14300KHz
  • >> 18160KHz
  • >> 21360KHz

Ďalšie pokyny od Yukiho JH1NBN sa týkajú skôr rádioamatérov z krajín IARU R3, ktorí majú väčšiu šancu nadväzovať spojenia s operátormi zo súostrovia Tonga, preto ich tu neuvádzam. Pre nás v Európe platí skôr požiadavka, aby sme boli ohľaduplní a podľa možnosti nerušili na uvedených frekvenciách svojou prevádzkou a to najmä vtedy, ak by to naozaj mohlo rušiť ich lokálnu komunikáciu (väčší výkon, lepšie antény).

Na záver jedna „lokálna poznámka“. Dá sa očakávať, že v takýchto krajinách ako je Kráľovstvo Tonga so 100 tisíc obyvateľmi, nebudú „zástupy“ rádioamatérov a ak dôjde ku katastrofe, tak nie je k dispozícii žiaden záložný komunikačný systém. Avšak aj v rámci našej malej krajiny a pri celkovom počte rádioamatérov len niečo vyše 1500 registrácií (podľa evidencie RÚ) máme okresy, kde nie je takmer žiaden rádioamatér, alebo je ich len zopár. Pritom, čo sa týka počtu obyvateľov, v rámci 79 súčasných okresov máme maličké okresy s počtom obyvateľov len 15.000 ale aj veľké s počtom obyvateľov až 150.000, čo sú podobné čísla ako počet obyvateľov na Tonge. Ak by sa niečo stalo v okrese, kde nemáme rádioamatérov, tiež by sme tam museli vysielať „dobrovoľníkov“, aby zabezpečili nejakú tiesňovú komunikáciu rádioamatérskymi prostriedkami. S takýmto scenárom v rámci A.R.E.S. rátame, len je otázne, či sme na to aj naozaj pripravení.

A opäť je tu otázka aj na oficiálne štruktúry (ale aj do “vnútra” našej rádioamatérskej komunity) , či si teraz v čase „pokoja“ uvedomujeme nutnosť mať v zálohe spoľahlivú a odolnú komunikačnú službu napríklad v podobe rádioamatérskej tiesňovej služby (ktorá tu už v nenulovej podobe existuje) a robíme niečo pre to, aby táto služba bola adekvátne pripravená pre prípad tiesňovej situácie, alebo sa na to nemyslí a „problém“ sa začne riešiť až keď to bude horieť (ako na ostrovoch Tonga). Podobne je to s našimi cestnými mostami, z ktorých je 1000 !!! v havarijnom stave a „problém“ sa rieši veľmi liknavo (ak vôbec). Nedávne havárie dvoch či troch cestných mostov sa obišli (zhodou náhod) bez ľudských obetí, ale vždy to tak nemusí byť. Ani nešťastia spojené s rozsiahlym zlyhaním komerčných spojových sietí sme zatiaľ v našej stredoeurópskej oblasti nemali, ale nikto to nevie pre budúcnosť vylúčiť.

Stano OM8ST

predseda A.R.E.S.


Posledná úprava príspevku 23.1.2022


PRIVÍTAJME NOVÝ ROK 2022


Je v ľudskej prirodzenosti na prelome rokov robiť akési vyhodnotenie predošlého roka a načrtnúť plány na začínajúci nový roka a pretože nie všetko v našich životoch vieme plne ovládať, tak si aspoň navzájom prajeme všetko najlepšie, hlavne veľa zdravia, šťastia, úspechov a súčasne dúfame, že aspoň časť s týchto želaní sa aj naozaj naplní.

Keďže sa nachádzame na stránkach venovaných rádioamatérskej tiesňovej komunikácii tak toto hodnotenie a priania sa budú týkať predovšetkým tejto činnosti a rádioamatérom, ktorí sa tejto problematike aspoň trošku venujú či aspoň fandia. A to bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú vedení v evidencii členov na týchto stránkach. Využitie rádioamatérskych prostriedkov v núdzi sa totiž môže dotknúť každého rádioamatéra a nie len tých, ktorí prihláškou do A.R.E.S. deklarovali svoju ochotu pomôcť v tiesňovej situácii.

Rádioamatérska činnosť v roku 2021 bola podobne ako v roku 2020 opäť silne ovplyvňovaná pandémiou CVID-19 a tak sa niet čo diviť, že sa za rok 2021 nevieme pochváliť ani jedným praktických cvičením, v ktorom by sme si overovali našu pripravenosť na takúto komunikáciu v tiesňových podmienkach. Samozrejme rádioamatérska činnosť sa aj napriek pandemickým obmedzeniam ďalej rozvíjala, ale predovšetkým formou „od krbu“ alebo formou izolovaných aktivít jednotlivcov ( SOTA aktivácie, rôzne individuálne portejblové aktivity a pod. ), čo však nie práve to, čo potrebujeme na precvičovanie našej pripravenosti na tiesňovú komunikáciu. Samozrejme aj počas pandémie je možné „od krbu“ robiť testy tiesňovej komunikácie novými technológiami – digitálnymi módmi, či prostredníctvom satelitnej komunikácie, avšak tu som nezískal v kruhu členov A.R.E.S. dostatočnú podporu na to, aby sa aj u nás rozvíjali tieto moderné druhy komunikácie. Preto je dosť otázne, či by sa u nás podarilo zorganizovať test tiesňovej komunikácie týmito formami.

Čo sa nedarí realizovať v našich domácich podmienkach sa v priebehu roka vrchovate podarilo na medzinárodnej úrovni v rámci skupiny pre tiesňovú komunikáciu pri IARU R1. Ešte v roku 2020 sa začala realizovať veľmi plodná diskusia tejto skupiny formou videokonferenčných stretnutí na platforme WEBEX ( viď aktualitu: ONLINE MEETINGY SKUPINY NÁRODNÝCH KOORDINÁTOROV TIESŇOVEJ KOMUNIKÁCIE IARU R1. Prirodzeným pokračovaním a vyvrcholením tejto našej diskusie bolo zorganizovanie viacerých špecializovaných cvičení tiesňovej komunikácie o ktorých sme informovali aj na týchto stránkach v nasledujúcich príspevkoch:

IARU R1 EMCOMM TEST DIGI MÓDOM JS8CALL (NEDEĽA 11. APRÍL 2021)

IARU R1 TEST TIESŇOVEJ KOMUNIKÁCIE CEZ SATELIT QO-100 (9.5.2021)

CVIČENIE PRENOSU RÁDIOGRAMOV FORMÁTU IARU NA DMR TG 218 (ARABIH -E7) A JEHO VYHODNOTENIE

Celú túto činnosť našej skupiny pre tiesňovú komunikáciu v roku 2021 stručne zhodnotil vo svojom novoročnom e-maili aj Greg Mossop G0DUB, IARU Region 1 Emergency Communications Co-Ordinator:

Gmail – EN-SK [R1emcor] Happy New Year 2022 – GREG MOSSOP.pdf

Z tohto e-mailu by som tu chcel zdôrazniť jeho slová, že:

Zo všetkých týchto podujatí sme sa naučili veľa a tiež to, že neexistuje jednotný prístup, ktorý by fungoval pre všetky krajiny. Toto je niečo, čo musíme aj naďalej mať na pamäti, keďže núdzová komunikácia sa stáva čoraz viac stredobodom záujmu projektu „Formovanie budúcnosti regiónu IARU 1″, kde dokazujeme, že amatérske rádio poskytuje spoločnosti sociálne, ekonomické, vzdelávacie a iné výhody. Zdieľanie informácií o tom, keď sme boli využití v núdzových situáciách, alebo informácií o tom, že sme vyvinuli nové metódy, to všetko pomôže udržať rádioamatérsku relevantnosť, pomôže každému, najmä v tých krajinách, ktoré núdzové situácie nemajú tak často, aby sami mohli dokázali, že stále máme svoju úlohu.

Slovensko je šťastná krajina, kde extrémne výčiny počasia sa neopakujú tak často a možno preto prevláda všeobecný názor, že rádioamatérska tiesňová služba je nanič. Ja si to však nemyslím (v zhode s mnohými inými rádioamatérmi, ale nie pôvodom so Slovenska) a aj preto sa snažím na našich stránkach ARES prinášať všetky dostupné informácie o tom, kde všade rádioamatéri úspešne pomohli v krízových situáciách, aby bolo zrejmé akú úlohu môže táto služba zohrať, keď príde k najhoršiemu.

O niektorých nešťastiach vo svete ale aj v Európe v roku 2021 boli na týchto stránkach zverejnené viaceré aktuality a o ďalších, ktoré sa sa udiali v druhej polovici roka bude tu uverejnený ešte sumárny príspevok KATASTROFY V ROKU 2021 ( dať tu potom linku na túto aktualitu)

Z týchto prírodných katastrof je pre rádioamatérsku tiesňovú komunikáciu v rámci IARU R1 najviac poučným prípadom povodeň v júli 2021 o ktorej tu bola zverejnená aktualita:

KATASTROFÁLNE POVODNE V NEMECKU – BELGICKU – HOLANDSKU – 15. JÚL 2021

Pri tejto katastrofe, ktorá zasiahla husto osídlené územia viacerých európskych krajín sa ukázali slabiny nášho súčasného prístupu k rádioamatérskej tiesňovej službe. Naši rádioamatérski kolegovia z nemeckého DARC však veľmi podrobne analyzovali poučenia z tejto povodne vo vzťahu k tejto rádioamatérskej tiesňovej službe a priniesli úplne nový pohľad na jej možnosti a obmedzenia. Túto ich analýzu sa pokúsime priblížiť v priebehu nasledujúcich mesiacov a dúfam, že sa okolo toho rozvinie dostatočne plodná diskusia, aby sme si z nej zobrali aspoň tie ponaučenia, ktoré sú využiteľné aj pre nás. Ako konštatoval aj Greg G0DUB “neexistuje jednotný prístup, ktorý by fungoval pre všetky krajiny” , ale mali by sme vedieť sa poučiť aspoň zo skúseností nám blízkych krajín.

Teda rok 2021 nám priniesol veľa nových skúseností a poučení, ktoré by sme však mali čo najviac využiť aj v našej reálnej praxi pri nácvikoch rádioamatérskej tiesňovej komunikácie v nasledujúcom období.

Všetci veľmi prajeme, aby pandémia COVID-19 a obmedzenia, ktoré musíme prijímať v snahe predísť najhorším scenárom, čím skôr skončila. Zatiaľ to však to nevyzerá, že by sa to mohlo udiať v najbližších mesiacoch, keďže prichádzajú stále ďalšie a ďalšie vlny nákazy (u nás už 4 . vlna) so stále novšími variantmi vírusu. Na druhej strane počasie so svojimi extrémnymi prejavmi „nerešpektuje“, že sme utrápení covidom a ešte na nás uvaľuje ďalšie trápenia v podobe hurikánov, tajfúnov, tornád, prívalových povodní, extrémneho sucha a následných ničivých požiarov. A k tomu ešte občas pribudnú aj erupcie vulkánov či väčšie alebo menšie zemetrasenia a nakoniec je toho už skutočne pre niektoré oblasti sveta priveľa.

V takých situáciách neostáva nič iného len ľudská spolupatričnosť a vzájomná pomoc, ktorej súčasťou je aj rádioamatérska tiesňová komunikácia . Tá môže a v mnohých oblastiach sveta aj naozaj účinne pomáha v postihnutých oblastiach pri odstraňovaní následkov katastrof. Buďme lepšie pripravení na to, aby sme aj my naozaj vedeli pomôcť, keď to bude potrebné. Nespoliehajme sa na to, že u nás sa nič nedeje (zatiaľ) . Preto pripravujme sa, komunikujme v rámci našej skupiny ARES (zatiaľ je to bieda) a hľadajme spoločnými silami najvhodnejšie formy, akými by sme vedeli pomôcť hlavne obyvateľom v postihnutých oblastiach našimi komunikačnými prostriedkami, ktoré už teraz máme k dispozícii alebo ktoré vieme s minimom vynaložených finančných ako aj intelektuálnych prostriedkov v dohľadnej dobe aktivizovať.

Na prahu nového roka 2022 mám pre rádioamatérsku tiesňovú službu A.R.E.S. len jediné želanie a to, aby sme sa všetci prebudili a začali spoločnými silami pracovať na tom, ako sa lepšie pripraviť na prípadné katastrofy. Nikto z nás si to neželá, ale nikto tomu ani nedokáže zabrániť a taktiež nikto nemôže vopred tvrdiť, že jeho sa to netýka. Sme malá komunita, ale na malé Slovensko je možno postačujúca na to, aby sme vedeli aspoň niekde a aspoň v niečom pomôcť, ak by to bolo nedajbože potrebné. Preto prosím všetkých členov, všetkých krajských koordinátorov, aby sa zamysleli nad svojim možným príspevkom do našej činnosti a ak to bude možné či potrebné, aby sa aktívne zapojili do podujatí, ktoré sa nám snáď podarí v tomto roku zorganizovať.

Pandémia COVID nás v mnohom obmedzuje, mení nám priority, avšak viaceré veci sa dajú aj tak realizovať vďaka charakteru nášho koníčka – bezdrôtovej komunikácie, na ktorú „nemá“ ani tento nešťastný vírus . A ak by snáď pre niekoho bol priťažký jeho dávnejší sľub daný v prihláške ARES, že pomôže počas krízových situácii (lebo sa zmenili jeho zdravotné alebo iné podmienky – rodinné zázemie, technické vybavenie a pod.), môže ho stiahnuť a nikto ho za to nebude odsudzovať. Pre celú komunitu bude lepšie, ak budeme pracovať s vedomím, že na registrovaných členov sa môžeme spoľahnúť, než aby sme si udržiavali „mŕtve duše“. ARES nie je “klasická” organizácia, ktorá si od členov pýta členský príspevok a neaktívnych členov vylučuje. Je to len registrácia tých rádioamatérskych “duší”, ktoré vyjadrili svoju ochotu pomôcť v núdzi a my ich vieme takto identifikovať a v prípade potreby sa na nich obrátiť..

Členov ARES ako aj všetkým ostatným rádioamatérom a čitateľom týchto stránok prajem hlavne veľa zdravia, šťastia a úspechov v novom roku 2022 a nám všetkým želám, aby našu krajinu obchádzali všetky druhy prírodných nešťastí a katastrof, ale aj ostatných „man made“ havárií a katastrof. Aby sme sa síce pripravovali na najhoršie, ale by sme to nikdy nemuseli v praxi aj využiť.

Stano OM8ST

Predseda rádioamatérskej tiesňovej služby ARES


Posledná úprava príspevku: 4.1.2022