V predošlom príspevku na našich stránkach ARES sme za zaoberali informáciami o rôznych prírodných katastrofách vo svete v priebehu minulého roka 2021, ktorých bolo pomerne veľa. Prešlo len pár dní nového roka 2022 a máme tu opäť jedno veľké nešťastie – prírodnú katastrofu, ktorú spôsobila erupcia podmorského vulkánu Hunga Tonga-Hunga Ha´apai v sobotu 15.1.2022 v skorých ranných hodinách nášho času.
Táto erupcia bola zaznamenaná viacerými meteorologickými a geofyzikálnymi systémami . Veľmi efektné snímky tohto javu zaznamenali geostacionárne satelitné meteorologické stanice, záchvevy zaznamenali aj seismologické stanice a pridruženú zvukovú vlnu zaznamenali aj mnohé pozemné a námorné stanice v Tichomorí ale aj na pobrežiach okolitých krajín a kontinentov. A čo je horšie, vlna tsunami , ktorú vyprodukovala táto erupcia spôsobila značné škody v pobrežných oblastiach Japonska, Severnej, Strednej a Južnej Ameriky ale aj Austrálie či Nového Zélandu. Samozrejme najväčšie škody napáchala táto erupcia na okolitých ostrovoch kráľovstva Tonga, ktoré sú v súčasnosti značne devastované nielen vlnou Tsunami ale sú aj pokryté sopečným popolom a obyvateľstvo tak prišlo o pitnú vodu, ktorú si zbierali len z dažďovej vody zachytávanej zo striech ich príbytkov. Tá je teraz kontaminovaná rôznymi prímesami, ktoré by spôsobili pri jej používaní obyvateľom značné zdravotné problémy.
Ostrovný štát Tonga (plným menom Tongské kráľovstvo – Kingdom of Tonga) je štát v Oceánii pozostávajúci zo 169 ostrovov a ostrovčekov, z toho je 36 ostrovčekov obývaných. Pás ostrovov má celkovú dĺžku 800 km a žije tam (podľa sčítania obyvateľov z roku 2021) spolu 100 209 obyvateľov. Podľa dostupných informácií zahynuli počas tejto erupcie len dvaja obyvatelia. Najväčším ostrovom je ostrov Tongatapu veľký 257 km² a najväčším mestom je Nuku’alofa. Samotný podmorský vulkán HUNGA TONGA HUNGA Ha´apai leží približne 75 km severne od tohto hlavného ostrova, čo je pomerne blízko.
Nie je cieľom tohto príspevku popisovať rozsah tejto katastrofy a jej dopady na Tongu, či iné oblasti na Zemi. O tom je na internete, na spravodajských portáloch alebo aj na YOU TUBE a inde skutočne množstvo rôznych pútavých dokumentov a koho to zaujíma, môže si to pozrieť.
Nás však na tejto stránke zaujíma, ako je v takejto kritickej situácii využiteľná rádioamatérska tiesňová služba a či v podmienkach tejto maličkej ostrovnej krajiny sa dala použiť.
V prvom rade je potrebné povedať, že na Tonge nemajú žiadnych rádioamatérov a ak sa tam nejaký rádioamatéri objavili, tak to boli takmer každoročne rôzne rádioamatérske DX expedície s prefixom A3 (IOTA OC-049, OC-169), ktoré tam pôsobili určitý krátky čas a potom sa vrátili domov. Naposledy tam bola napríklad expedícia A35EU Tonga 2018.
Aj preto sme dlho po erupcii nemali z oblasti žiadne informácie a Greg Mossop G0DUB dal dňa 17.1.2021 do mailing listu [R1emcor] len stručnú informáciu o tomto výbuchu s poznámkou, že zatiaľ nemáme žiadne ďalšie informácie o rádioamatérskej činnosti v oblasti ani z ostrova, ani z IARU R3. Tieto informácie prišli od sekretára IARU R3 Yukiho JH1NBN až v piatok 21.1.2022. Yuki poslal rádioamatérom v rámci IARU R3 dlhý informačný e-mail, ktorý nie je potrebné a ani možné uvádzať v celku a tak tu uvediem len krátke informácie, z ktorých vyplýva niečo aj pre nás a to najmä tie, ktoré sa týkajú otázky komunikácií .
V rámci súostrovia Tonga je momentálne veľmi zložitá situácia v rôznych oblastiach a to aj v oblasti komunikácií. Výbuchom boli poškodené podmorské káble, preto ostrovy nemajú štandardné internetové spojenie so svetom. V dôsledku erupcie vypadli aj komerčné komunikačné siete a problémy sú aj pri námornej komunikácii na stredných a krátkych vlnách, kde sa v dôsledku splodín výbuchu v ovzduší veľmi zhoršili podmienky šírenia. Teoreticky ostali použiteľné len VKV a UKV prostriedky, ale tie nevedia zabezpečiť komunikáciu medzi ostrovmi a s ostatným svetom a to hlavne pre veľké vzdialenosti medzi ostrovmi. Preto je momentálne jediným fungujúcim komunikačným kanálom satelitné telefonické spojenie. Situácia sa bude zlepšovať len veľmi pomaly, lebo oprava podmorských káblov bude trvať niekoľko mesiacov.
V rámci komunikácie sa orgány na ostrovoch a zástupcovia IARU R3 snažia nielen obnoviť komerčné komunikačné siete a podmorské káble, ale využiť aj niektoré iné lokálne siete a vytvoriť taktiež rádioamatérske komunikačné siete, čo je však veľký problém. Je to hlavne kvôli tomu, že tam nie sú ani rádioamatéri ani potrebné rádiové vybavenie. Avšak vládne organizácie na ostrove si (konečne) uvedomili, že je potrebné mať v zálohe odolnú a nezávislú komunikačnú sieť, ako sú rádioamatérske siete a veľmi oceňujú zápal rádioamatérov (z R3) pre takúto pomoc. Preto sa hľadajú dobrovoľníci, ktorí to budú zabezpečovať. Dá sa preto očakávať, že za istý čas sa v rámci kráľovstva Tonga zaktivizujú rádioamatérske siete, ktoré budú pracovať na CoA frekvenciách platných pre IARU Region R3 uvedené v nasledovnom zozname:
IARU R3 emergency frequency:
- >> 3600KHz
- >> 7110KHz
- >> 14300KHz
- >> 18160KHz
- >> 21360KHz
Ďalšie pokyny od Yukiho JH1NBN sa týkajú skôr rádioamatérov z krajín IARU R3, ktorí majú väčšiu šancu nadväzovať spojenia s operátormi zo súostrovia Tonga, preto ich tu neuvádzam. Pre nás v Európe platí skôr požiadavka, aby sme boli ohľaduplní a podľa možnosti nerušili na uvedených frekvenciách svojou prevádzkou a to najmä vtedy, ak by to naozaj mohlo rušiť ich lokálnu komunikáciu (väčší výkon, lepšie antény).
Na záver jedna „lokálna poznámka“. Dá sa očakávať, že v takýchto krajinách ako je Kráľovstvo Tonga so 100 tisíc obyvateľmi, nebudú „zástupy“ rádioamatérov a ak dôjde ku katastrofe, tak nie je k dispozícii žiaden záložný komunikačný systém. Avšak aj v rámci našej malej krajiny a pri celkovom počte rádioamatérov len niečo vyše 1500 registrácií (podľa evidencie RÚ) máme okresy, kde nie je takmer žiaden rádioamatér, alebo je ich len zopár. Pritom, čo sa týka počtu obyvateľov, v rámci 79 súčasných okresov máme maličké okresy s počtom obyvateľov len 15.000 ale aj veľké s počtom obyvateľov až 150.000, čo sú podobné čísla ako počet obyvateľov na Tonge. Ak by sa niečo stalo v okrese, kde nemáme rádioamatérov, tiež by sme tam museli vysielať „dobrovoľníkov“, aby zabezpečili nejakú tiesňovú komunikáciu rádioamatérskymi prostriedkami. S takýmto scenárom v rámci A.R.E.S. rátame, len je otázne, či sme na to aj naozaj pripravení.
A opäť je tu otázka aj na oficiálne štruktúry (ale aj do “vnútra” našej rádioamatérskej komunity) , či si teraz v čase „pokoja“ uvedomujeme nutnosť mať v zálohe spoľahlivú a odolnú komunikačnú službu napríklad v podobe rádioamatérskej tiesňovej služby (ktorá tu už v nenulovej podobe existuje) a robíme niečo pre to, aby táto služba bola adekvátne pripravená pre prípad tiesňovej situácie, alebo sa na to nemyslí a „problém“ sa začne riešiť až keď to bude horieť (ako na ostrovoch Tonga). Podobne je to s našimi cestnými mostami, z ktorých je 1000 !!! v havarijnom stave a „problém“ sa rieši veľmi liknavo (ak vôbec). Nedávne havárie dvoch či troch cestných mostov sa obišli (zhodou náhod) bez ľudských obetí, ale vždy to tak nemusí byť. Ani nešťastia spojené s rozsiahlym zlyhaním komerčných spojových sietí sme zatiaľ v našej stredoeurópskej oblasti nemali, ale nikto to nevie pre budúcnosť vylúčiť.
Stano OM8ST
predseda A.R.E.S.
Posledná úprava príspevku 23.1.2022
A.R.E.S. pri SZR 