MONITORING TIESŇOVÝCH FREKVENCIÍ


NÁVRAT NA PREDOŠLÝ ČLÁNOK:
PRAVIDELNÉ RÁDIOAMATÉRSKE SIETE V OM


ÚVOD

V predošlom príspevku o frekvenciách používaných pri rádioamatérskej tiesňovej  komunikácii sme sa dozvedeli o tom, na ktorých frekvenciách by mohla prebiehať tiesňová komunikácia. Na to aby sa nadviazala na rádiových vlnách konkrétna komunikácia však musia byť obe stanice na spoločnej (rovnakej)  frekvencii a v rovnakom čase (súčasne). A tu vzniká problém sledovania – monitorovania týchto frekvencií, o ktorom je tento príspevok.

Rádioamatérska tiesňová komunikácia  je jen jednou formou rádioamatérskej činnosti, ktorá sa z princípu realizuje na dobrovoľnej báze z osobného záujmu a bez finančného prospechu. Rádioamatéri sa venujú tejto činnosti za účelom vzájomnej komunikácie medzi sebou pričom sa vzdelávajú v rôznych technických ale aj netechnických oblastiach (ako je napr. geografia a cudzie jazyky). Z uvedeného dôvodu sa rádioamatérska služba  nedá ani len okrajovo zaradiť medzi služby s nepretržitou prevádzkou 24 hodín denne, sedem dní v týždni a 365 dní v roku. Toto platí všeobecne o rádioamatérskej službe v rámci celého sveta, v rámci medzinárodnej  rádioamatérskej únie IARU a teda aj o Rádioamatérskej (tiesňovej) službe A.R.E.S., ktorá je zriadená v rámci SZR.

Rádioamatérska služba nie je určená na to, aby nahradila či nejako zásadne doplňovala základné rádiové komunikačné služby, ktoré majú zriadené záchranárske systémy štátu, ktoré sú u nás prepojené v Integrovanom Záchrannom Systéme IZS. Rádioamatérska tiesňová služba A.R.E.S. nemá nikde vo svojich dokumentoch (Štatúte alebo inde) uvedené, že by mala ambície plniť takúto  závažnú funkciu a preto akékoľvek námietky voči službe A.R.E.S., že nespĺňa tieto kritériá sú úplne  mimo rámca tejto služby a sú preto pre nás irelevantné.

Ako je to však s touto Rádioamatérskou tiesňovou službou pri praktickom pohľade v porovnaní s profesionálmi si povieme v nasledujúcich odstavcoch a to najprv v bežných podmienkach a potom pri vzniku mimoriadnej situácie.


MONITORING TIESŇOVÝCH VOLANÍ ZA BEŽNÝCH  PODMIENOK

PROFESIONÁLI za bežných podmienok

Pod pojmom profesionáli budeme v  ďalšom chápať  všetky profesionálne štátom zriadené a financované zložky, ktoré sú integrované v systéme IZS ako sú Polícia, Hasičský a záchranný zbor a ďalšie profesionálne záchranné zbory a organizácie vymenované v zákone o IZS.  Títo profesionáli majú zriadené svoje rádiokomunikačné systémy, ktorými zabezpečujú svoju vnútornú komunikáciu, pritom však využívajú aj komunikáciu cez verejné telekomunikačné siete mobilných operátorov. Z časti je to pre to, že verejné siete majú často lepšie pokrytie signálom vo viacerých lokalitách ako tie špecializované siete, pripadne sú na to taktiež  iné dôvody. Pritom komunikácia s obyvateľstvom, ktorému v podstate  majú tieto  inštitúcie slúžiť, sa realizuje VÝLUČNE  cez verejné telekomunikačné siete mobilných operátorov (a tiež pevné linky), či sa už jedná o tiesňové volania na spoločné tiesňové číslo 112, alebo špecifické čísla  jednotlivých zložiek  (155,158, atď.). Z hľadiska početnosti týchto tiesňových volaní v rámci sietí profesionálnych služieb sa jedná o pomerne  veľké objemy volaní  hlavne na centrá IZS cez linku 112 – viď štatistiky KRÍZOVÉHO RIADENIA (menu vľavo) .

RÁDIOAMATÉRI za bežných podmienok

Rádioamatéri zabezpečujú svoju vnútornú komunikáciu  medzi sebou svojimi relatívne jednoduchými prostriedkami – izolovanými vysielacími stanicami, ktoré nevyžadujú komplikovanú podpornú infraštruktúru. Za bežných podmienok  na týchto  rádioamatérskych sieťach prebieha len  obvyklá rádioamatérska prevádzka, ktorá sa svojom obsahom a rozsahom (frekvencie, výkony, módy atď. ) musí riadiť Povoľovacími podmienkami. Za bežných podmienok len vo výnimočných prípadoch môžu rádioamatéri zachytiť na svojich frekvenciách tiesňové volania  a to napríklad v prípade, že sa do tiesňovej situácie dostal samotný rádioamatér alebo aj iné osoby v jeho blízkosti. Môže ísť o nešťastie v horách v oblasti, kde nie je dostupný signál verejnej telekomunikačnej siete alebo zlyhal mobilný telefón (vybitá batéria, poškodenie pádom), avšak k dispozícii je funkčná rádioamatérske vysielacia stanica, ktorú v týchto podmienkach je možné použiť na potrebné tiesňové volanie.

Takýchto variant prípadov, kedy by mohlo prísť do úvahy použitie amatérskej vysielacej stanice na tiesňové volanie môže byť teoreticky viac. V praxi sa však s týmito prípadmi takmer nestretávame, pretože rádioamatérov je na Slovensku pomerne málo a tak aj  pravdepodobnosť vzniku podobnej situácie je pomerne nízka. Skôr je možné predpokladať použitie voľne dostupných PMR staníc pre takéto volania, keďže sa tieto stanice často používajú pri výletoch v horách a pri organizovaní rôznych športových podujatí a pod.

Pri pohľade na túto „štatistickú“ charakteristiku  tiesňovej prevádzky na rádioamatérskych pásmach za bežných podmienok je jasné, že nemá veľký zmysel budovať pre tento účel  špecifickú štruktúru monitorovania tiesňových frekvencií v rámci rádioamatérskych pásiem s charakteristikou 24/7/365, pretože jej prínos by bol minimálny až nulový. Pritom je nám rádioamatérom známe, že mnohé rádioamatérske frekvencie  používané na lokálnu komunikáciu (simplexné alebo aj prevádzačové) sú tak či tak „niekým“ priebežne monitorované a takmer vždy (aj keď nie vždy) sa na volania  na týchto frekvenciách niekto ozve. Rádioamatéri mávajú svoje rádiá zapnuté často celý deň a vedia tak reagovať na rôzne volania (a teda aj na tie tiesňové) na týchto „domácich frekvenciách“. Takže môžeme skonštatovať, že nejaké monitorovanie určitých frekvencií (aj keď nie práve CoA frekvencií pre tiesňovú komunikáciu) tu implicitne existuje. Isté zlepšenie tu môžeme docieliť tým, že budeme motivovať rádioamatérov, aby viacej sledovali dianie na pásmach (monitorovali tieto frekvencie) aj keď to môže byť niekdy spojené s rušením bežného života v domácnosti. Predpokladám pri tom, že pokiaľ sú v práci, rádioamatéri nemajú v drvivej väčšine možnosť sledovať dianie na pásmach.

Špecifickým problémom sledovania tiesňových volaní je monitorovanie voľných pásiem CB a PMR, teda konkrétne kanálu CH9 v pásme CB a kanálu CH7 v pásme PMR. V čase prudkého rozvoja CB vysielania v 90. rokoch minulého storočia bol kanál CH9 dokonca monitorovaný Políciou, dnes však už nie je. Kľúčovým faktorom je tu dramatický pokles počtu používateľov hlavne CB staníc (okrem kamionistov). Preto aj tento problém ostáva viac menej na samotných používateľoch týchto pásiem.


MONITORING TIESŇOVÝCH VOLANÍ ZA MIMORIADNYCH SITUÁCIÍ

PROFESIONÁLI v mimoriadnych situáciach

Profesionáli aj v týchto zložitých podmienkach plnia svoje určené úlohy rovnako ako za bežných podmienok, len musia riešiť aj nové úlohy, ktoré prináša mimoriadna situácia a tým sa výrazne zvyšuje potreba komunikácie cez rôzne spojové prostriedky. Pokiaľ táto situácia nespôsobí súčasne aj výpadok verejných telekomunikačných sietí, ostávajú zabezpečené aj všetky ostatné služby pre obyvateľstvo vrátane možnosti volania na linku 112, aj keď tu už môže dochádzať k ich preťaženiu kvôli extrémnemu nárastu počtu volaní na tieto tiesňové telefónne /mobilné linky.

K extrémnej situácii však dochádza, ak v určitej oblasti dôjde v dôsledku mimoriadnych udalostí aj k dlhodobejšiemu prerušeniu dodávok elektrickej energie, čo po určitom čase vedie k výpadkom verejných telekomunikačných sietí . Potom nie je možné realizovať volania na tiesňové linky a aj profesionáli môžu mať problém v tom, že niektoré ich interné spojové trasy založené na verejných telekomunikačných sieťach taktiež nebudú funkčné. Táto situácia nie je v širšom rozsahu riešiteľná a to hlavne pre obyvateľstvo v postihnutej oblasti, ktoré ostáva úplne bez spojenia.

V takejto mimoriadnej situácii pri výpadku štandardných komunikačných možností ostávajú pre obyvateľstvo jediné možnosti spojenia cez voľne dostupné rádiostanice pracujúce v CB pásme alebo PMR pásme a samozrejme aj amatérske vysielacie stanice, ktoré majú k dispozícii niektorí obyvatelia. Súčasne sa napĺňa “litera zákona”, teda Povoľovacích podmienok pre rádioamatérske stanice, ktoré môžu byť v tejto situácii použité na odvrátenie bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva a to v prípadoch ohrozenia ľudského života, pri živelných pohromách a z iných naliehavých dôvodov

Jediné, čo musí byť navyše splnené je to, aby tieto rádiostanice či už CB, PMR alebo rádioamatérske boli vo funkčnom stave a mali zabezpečené napájanie náhradnými zdrojmi elektrického napätia.

RÁDIOAMATÉRI v mimoriadnych situáciach

Situáciu u rádioamatérov za mimoriadnych situácií nie je možné zovšeobecňovať, pretože závisí od veľkého počtu faktorov. V tomto príspevku sa zameriame len na otázku, ako postupovať pri monitorovaní rádioamatérskych pásiem a to kvôli tomu, že tu rastie výrazne možnosť objavenia sa tiesňových volaní z postihnutých území.

Na vznik mimoriadnych udalostí nemusíme byť vopred upozorňovaní nejakými príznakmi, avšak v prípade meterologických javov a hydrologických javov nám veľa napovedia predpovede meteorologických služieb, u nás predpovede SHMÚ (viď tiež príspevok VÝSTRAHY A VAROVANIA v hornom menu). Preto vieme byť na takéto situácie trošku pripravení. V prípade, že môže vzniknúť a eskalovať takáto situácia (snehová kalamita, veterné smršte, ľadové triešte, povodne….), je vhodné venovať zvýšenú pozornosť sledovaniu tiesňových frekvencií (CoA) či už na VKV a UKV pásmach , ale aj na KV. Tak budeme pripravení na prípadné zachytenie tiesňových volaní aj na rádioamatérskych pásmach a to hneď od začiatku zhoršovania tejto situácie či priamo výpadku verejných telefónnych sietí v postihnutých oblastiach. Náš najväčší prínos je možné očakávať práve pri začiatku mimoriadnej udalosti, kedy je potrebné preniesť z postihnutej oblasti tie najčerstvejšie a najreálnejšie informácie o stave v oblasti a informovať o tom zložky IZS.

Táto výzva na monitorovanie rádioamatérskych tiesňových frekvencií hneď od vzniku mimoriadnych situácií sa týka predovšetkým krajských koordinátorov ako aj ostatných členov A.R.E.S., ale nielen ich. Zapojiť sa môže prakticky ktorýkoľvek rádioamatér, ktorý má na to príslušné vybavenie. Prijať tiesňové volanie a zabezpečiť jeho odoslanie buď ďalej inému rádioamatérovi, alebo priamo orgánom IZS by mal zvládnuť každý rádioamatér. Preto by sa o túto problematiku tiesňovej komunikácie mali zaujímať nielen “nadšenci – blázni?” zo skupín A.R.E.S., ale základné znalosti o tom by mal mať prakticky každý rádioamatér. Nikto nevie vylúčiť, že to niekedy nebude potrebovať.

Pretože v mimoriadnej situácii môžu byť použité aj CB a PMR rádiostanice (Viď Livov 2008) , bolo by vhodné, aby aj tieto pásma a teda hlavne tiesňové kanály CH9 v pásme CB a CH7 v pásme PMR, boli monitorované a to každým, kto má na to možnosť. Pre koordinačné centrá A.R.E.S. je preto možné odporúčať, aby okrem amatérskych rádiostaníc (čo je samozrejmé) mali výbavu aj na komunikáciu v pásmach CB a PMR a v mimoriadnych situáciach monitorovali aj tieto frekvencie.

Ak počas takéhoto monitoringu rádioamatérskych tiesňových frekvencií (CoA) či aj iných rádioamatérskych frekvencií (a pásiem CB, PMR) bude prijaté tiesňové volanie rádioamatéra z postihnutej oblasti, môže vzniknúť situácia, že na základe toho sa rozvinie dlhodobejšia rádiová komunikácia. To však už hovoríme o vytváraní a menežovaní rádioamatérskych tiesňových sietí, čo by už mala byť doména (ale nemusí byť) rádioamatérov z oblastných štrukúr služby A.R.E.S.. To, že to nemusí byť vždy len záležitosťou konkrétnych osôb z A.R.E.S. súvisí s tým, že to nie služba s charakteristikou 24/7/365 a môže sa preto stať, že v určitom čase nemusia mať koordinátori alebo iní členovia A.R.E.S. možnosť vysielať na rádioamatérskych pásmach. Tých dôvodov na to môže byť veľa.

Problematika prevádzky rádioamatérskych tiesňových sietí bude spracovaná v inom príspevku.


NASLEDUJÚCI ČLÁNOK:
PREVÁDZKA RÁDIOAMATÉRSKYCH TIESŇOVÝCH SIETÍ


Posledná úprava  príspevku: 17.9.2019


Create your website at WordPress.com
Začíname
%d blogerom sa páči toto: