KRÍZOVÉ RIADENIE


ZÁKLADNÁ TERMINOLÓGIA KRÍZOVÉHO RIADENIA

Keď hovoríme  o Rádioamatérskej tiesňovej službe A.R.E.S. často potrebujeme používať terminológiu, ktorú používajú vo svojej práci predovšetkým „profesionáli“, ktorí sa vo svojej pracovnej činnosti venujú otázke riadenia  rôznych orgánov a inštitúcií pri vzniku krízových javov ako sú živelné  pohromy (povodne,  veterné smršte, snehové kalamity) ale aj technologické havárie a podobne). Ide predovšetkým o pracovníkov odborov krízového riadenia a civilnej ochrany na rôznych stupňoch štátnej správy alebo samosprávy, ale aj pracovníkov takýchto odborov vo výrobných závodoch a podobne.

Centrálnou inštitúciou, ktorá riadi túto činnosť je
Sekcia krízového riadenia na Ministerstve vnútra SR,
ktorá podľa informácií na stránke: http://www.minv.sk/?okr plní nasledovné úlohy:

  • Sekcia krízového riadenia ministerstva je odborným útvarom ministerstva pre integrovaný záchranný systém, civilnú ochranu, krízové riadenie, civilné núdzové plánovanie, ochranu kritickej infraštruktúry, hospodársku mobilizáciu, správu materiálu civilnej ochrany a humanitárnu pomoc.

Na stránke tejto sekcie MV SR nájdeme aj stručný popis najzákladnejších termínov používaných na popis krízových stavov a to cez menu na ľavej strane stránky:

  • Oblasti krízového riadenia –> Systém krízového riadenia –> Krízové stavy

s adresou: http://www.minv.sk/?Krizove_stavy

Z tejto stránky preberáme tieto definície:

Mimoriadnou udalosťou sa v našich podmienkach rozumie živelná pohroma, technologická havária, teroristický útok alebo kumulácia ich účinkov – katastrofa. (Zákon č.42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov)

Najčastejšími mimoriadnymi udalosťami, ktoré každoročne postihujú Slovenskú republiku, sú povodne, veterné smršte a snehové kalamity. Menej častými sú technologické havárie sprevádzané výbuchmi a rozsiahlejšie požiare.

Pojem mimoriadna udalosť je zrozumiteľný  pre väčšinu bežných ľudí. Častým bežne  používaným pojmom je taktiež pojem katastrofa, ktorý je v terminológii  krízového riadenia  definovaný nasledovne:

Katastrofa je mimoriadna udalosť veľkého rozsahu, vznikajúca v dôsledku kumulácie ničivých faktorov živelnej pohromy alebo havárie, ktorá má závažné priame následky na obyvateľov, materiálne hodnoty, životné prostredie, prípadne aj na fungovanie verejnej správy.

Často počúvame v spravodajských reláciách aj o vyhlasovaní mimoriadnych situácií a tu je vhodné, aby sme vedeli rozlíšiť  pojmy  mimoriadna udalosť a mimoriadna situácia.

Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok.

Pojem mimoriadna situácia je preto  skôr administratívnym pojmom dôležitým pre pracovníkov, ktorí majú určité kompetencie v oblasti krízového riadenia a civilnej ochrany. Títo môžu  po vzniku závažnejšej mimoriadnej udalosti vyhlásiť aj vznik mimoriadneho stavu v zmysle platných zákonov (hlavne Zákon č.42/1994 ako aj ústavný zákon č.227/2002 v platnom znení)  a v rozsahu, ktorý vyplýva z rozsahu ich kompetencií. Názorne je to uvedené v stručnej tabuľke na už citovanej stránke http://www.minv.sk/?Krizove_stavy. Počas vyhlásenej mimoriadnej situácie je možné používať určité právomoci a postupy, ktoré nie sú možné v normálnej situácii. Preto sú vyhlasované, aby bolo možné riešiť niektoré problémy, ktoré prináša mimoriadna udalosť.

Pokiaľ niekoho hlbšie zaujíma otázka terminológie krízového riadenia, tá je pomerne podrobne popísaná v rozsiahlejšom dokumente s názvom:

Terminologický slovník krízového riadenia .pdf


ŠTRUKTÚRA KRÍZOVÉHO RIADENIA NA SLOVENSKU

Sekcia Krízového riadenia na MV SR

Ako už bolo uvedené, Sekcia krízového riadenia MV SR je odborným útvarom ministerstva pre túto oblasť. Základná stránka tejto sekcie  MV SR je na adrese:

http://www.minv.sk/?civilna-ochrana

Na tejto stránke sú uverejňované dôležité informácie predovšetkým pre pracovníkov krízového riadenia na nižších úrovniach riadenia, ale sú tam aj niektoré dokumenty určené obyvateľstvu a ďalším záujemcom o túto problematiku. Pre nás, ktorí priamo nepracujeme v tejto oblasti sú snáď najzaujímavejšími materiálmi štatistické informácie, tzv. Mesačné situačné správy, ktoré sú Sekciou KR zverejňované od minulého roka v časti:

  • AKTUÁLNE –> Mesačná situačná správa:

linka: http://www.minv.sk/?mesacna_situacna_sprava

Z týchto štatistických mesačných prehľadov sa dozvedáme, ako to v predošlých mesiacoch vyzeralo s hlásenými mimoriadnymi udalosťami a ostatnými udalosťami na Slovensku a v zahraničí. A je to pomerne zaujímavé čítanie.

Ďalšie informácie o činnosti Sekcie KR, ale aj informácie o aktuálnych varovaniach na riziká vzniku mimoriadnych udalostí v rámci Slovenska vieme získať na Facebookovom profile tejto sekcie na adrese:

https://www.facebook.com/cmrs.skr.7

Kto využíva facebook a má záujem o Rádioamatérsku tiesňovú službu, mal by si tento profil zaradiť medzi sledované (medzi svojich priateľov)


Odbory  krízového riadenia na Okresných úradoch

Výkonným orgánom, ktorý riadi v rámci každého kraja/ okresu činnosť všetkých zainteresovaných zložiek pri vzniku mimoriadnej udalosti je Odbor krízového riadenia Okresného úradu. Na tomto odbore OÚ nájdeme zodpovedných pracovníkov, na ktorých sa máme obracať v prípadoch, keď vznikne taká zložitá mimoriadna udalosť/situácia, ktorá vyžaduje aj spoluprácu profesionálnych záchranných zložiek IZS a rádioamatérov.

Kontakty na Okresné úrady v jednotlivých krajoch/okresoch nájdeme na stránke:

http://www.minv.sk/?miestna_statna_sprava

Pritom je vhodné vedieť, že okresné úrady sídliace v sídle kraja (župy) majú navyše ďalšie kompetencie v rozsahu svojho kraja.


Odbory krízového riadenia v rámci samosprávy obcí a miest

Na najnižšej úrovni  krízového riadenia štátu sú potom odbory  krízového riadenia zriadené na samospráve obcí a miest. Vo väčších mestách to môžu byť skutočne samostatné odbory (referáty) s niekoľkými zamestnancami. V malých obciach plní tieto úlohy obvykle priamo starosta obce.


KONTAKTY RÁDIOAMATÉROV A ZLOŽIEK KRÍZOVÉHO RIADENIA

Hneď od začiatku vzniku Rádioamatérskej tiesňovej služby A.R.E.S. a hlavne v rokoch 2004-2007 bolo podniknutých viacero praktických krokov, ktoré smerovali k tomu aby sa na oficiálnej úrovni sformulovala nejakým spôsobom oficiálna spolupráca medzi zložkami krízového riadenia (zložkami IZS) a rádioamatérmi (Pozri príspevky v časti Aktuality z týchto rokov) . Napriek rôznym pokusom sa to celoplošne nepodarilo zabezpečiť na patričnej formálnej úrovni a tak momentálne len na v rámci Žilinského kraja existuje nejaký dokument, ktorý hovorí o zaradení KC A.R.E.S. Žilina medzi ostatné záchranné zložky v rámci kraja.(viď aktualitu z 23.12.2007). Podľa vyjadrení Krajského koordinátora A.R.E.S. za Trnavský samosprávny kraj Jána Töröka , sú v kraji vybudované dobré vzťahy medzi A.R.E.S. a záchranárskymi zložkami (IZS), čo je taktiež veľmi pozitívne, aj keď to nie je na papieri. V ostatných krajoch je situácia v tejto oblasti nejasná.

Aj keď tento stav nie je ideálny, pre zabezpečenie základného kontaktu medzi rádioamatérmi a zložkami krízového riadenia by mohlo stačiť, ak by na úrovni OÚ v sídle kraja mali informáciu o tom, kto je v danom kraji Krajským koordinátorom služby A.R.E.S. a mali by na neho kontakt. Môže na to poslúžiť jednoduchý informačný list o službe A.R.E.S. s kontaktami odovzdaný pracovníkom Odboru KR na tomto úrade. Rovnako aj v rámci menších okresov by nezaškodilo, ak by niektorý člen A.R.E.S. bývajúci v okresnom meste dal o sebe vedieť pracovníkom odboru KR na ich okresnom úrade. V rámci malých obcí by na tento účel malo poslúžiť, ak by starosta obce vedel o “svojom” rádioamatérovi bývajúcom v jeho obci a bol by informovaný o tom, ako by tento mohol poslúžiť v prípade, keď bude obec postihnutá nejakou kalamitou a bude potrebné volať o pomoc, lebo verejné komunikačné prostriedky kvôli mimoriadnej udalosti zlyhajú. Viem aj o takom prípade na Slovensku, že priamo rádioamatér bol (pomerne dlho) starostom malej obce a tak si vedel aj sám pomôcť, ak by bolo treba.

Možností nadväzovania kontaktov rádioamatérov a pracovníkov pracujúcimi v krízovom riadení je veľa. Všetko je len o ľuďoch, ako si nájdu k sebe prístup a ako pochopia jeden druhého a prejavia ochotu poskytnúť v núdzi pomoc.


VYBRANÉ ŠTATISTIKY SEKCIE KR

Na ilustráciu práce Sekcie KR a situácie na Slovensku v oblasti MU a MS v predošlých rokoch tu uvedieme niektoré štatistiky vzniknutých mimoriadnych udalostí a mimoriadnych situácií v členení podľa krajov, okresov Slovenska ako aj podľa typov týchto MU, MS a štatistiky volaní na tiesňové tlf. číslo 112.

ŠTATISTIKY MU a MS 2016.pdf

ŠTATISTIKY MU a MS 2017.pdf


VYHODNOTENIE MÚ, MS, VOLANÍ NA 112 ZA ROK 2018
(prevzaté z FB “Krízové riadenie”)

V piatok 18.1.2019  bola za účasti novinárov generálnym riaditeľom Sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky plk. Ing. Mariánom Drítomským vyhodnotená súčasná snehová kalamita 2019 a zároveň aj mimoriadne udalosti, mimoriadne situácie, fungovanie európskeho čísla tiesňového volania 112, zahraničná spolupráca na úseku krízového riadenia a humanitárna pomoc Slovenskej republiky za rok 2018. Skrátená forma prezentácie je uvedená tu:

VYHODNOTENIE MÚ, MS, VOLANÍ NA 112 ZA ROK 2018.pdf


Posledná úprava príspevku: 21.1.2019


%d blogerom sa páči toto: