NÁVRAT NA PREDOŠLÝ ČLÁNOK:
PREVÁDZKA RÁDIOAMATÉRSKYCH TIESŇOVÝCH SIETÍ
Rádioamatérska komunikácia v tiesňových situáciách bude značne odlišná od tej, na akú sme zvyknutí pri bežnej prevádzke či už pri nadväzovaní lokálnych alebo DX spojení, pri kontestoch na rôznych pásmach, alebo pri jednoduchom vykecávaní sa na pásmach. V prípade tiesňovej situácie pôjde väčšinou o službu “tretím stranám” t.j. rôznym záchranárskym a podporným teamom nasadeným na riešenie tiesňovej situácie a vtedy bude potrebné zabezpečiť, aby určitá správa vyslaná jednou zo zasahujúcich zložiek bola doručená určenému adresátovi. Toto sa nedá zabezpečiť bez toho, aby sa nepoužila nejaká štandardná forma posielania rádiogramov – telegramov. Takáto formalizácia posielania telegramov bola zavedená už od začiatku doby, kedy bol vynájdený drôtový telegraf a samozrejme sa využíva aj v ére rádiového prenosu správ. Pritom nie je podstatné, či samotný prenos správ – rádiogramov sa realizuje morzeovkou, hlasom, alebo modernejšie aj niektorými digitálnymi módmi. Preto je pre každého, kto sa chce lepšie pripraviť na možné zabezpečovanie tiesňovej prevádzky aj našimi rádioamatérskymi prostriedkami nevyhnutné, aby sa bližšie oboznámil s touto problematikou. A tomu je venovaný aj tento príspevok
Spôsoby, ako sa má postupovať pri tomto formalizovanom posielaní rádiogramov v tiesňových situáciách sú popísané vo viacerých príručkách pre rádioamatérov, ktoré boli vydané či už zo strany IARU , alebo aj iných veľkých národných rádioamatérskych asociácií ako sú ARRL (USA) , alebo RAYNET (GB). Tu je potrebné povedať, že americký (ARRL) formulár rádiogramu je bohatší o niektoré ďalšie prvky, ktoré nenájdeme vo formulári nazývanom tiež IARU formulár (IARU message form) , čo je spôsobené okrem iného tým, že v amerických podmienkach sa táto forma posielania tiesňových správ využíva pomerne často a to si vyžiadalo aj obohatenie formulára o rýchle HX inštrukcie pre ďalšie nakladanie so správami ako aj o doplnenie o stručné číselné označenie vopred pripravených správ obsahujúcich hlavne „welfare“ informácie ( informácie o strave osôb v postihnutej oblasti), čo skracuje výrazným spôsobom obsah správ. Používanie ARRL formulára však predpokladá dobre vycvičenú obsluhu a v podmienkach IARU na to nie sme (vo všeobecnosti) pripravení a preto sa tu využíva len jednoduchšia forma pre formulár správ, ktorá je jednoduchšie zvládnuteľná – formulár IARU
Tento formulár vyzerá nasledovne:
Hlavičky jednotlivých koloniek formulára majú síce popisy v angličtine, ale to by nemalo vadiť, pretože je to len niekoľko výrazov, ktoré sa každý ľahko naučí a formulár ostane použiteľný aj pre medzinárodnú tiesňovú komunikáciu.
Pre praktické použitie tohto formulára pri tiesňovej komunikácii však potrebujeme mať takýto formulár vytlačený na papieri a k tomu slúži nasledujúci pdf dokument, kde na jednej strane A4 máme umiestnené dva formuláre IARU:
IARU MESSAGE FORM – BLANKET RÁDIOGRAMU.pdf
To isté tlačivo si vieme stiahnuť aj zo stránky IARU na adrese:
https://www.iaru-r1.org/wp-content/uploads/2019/09/IARU-msg1.pdf
Pre ďalší postup výkladu si musíme uvedomiť, že rádioamatérska stanica sa v tiesňovej situácie môže veľmi často stať „poštovým úradom“, cez ktorý budú posielané telegramy „zákazníkov“ a títo musia na príslušný formulár vyplniť adresáta správy a jej obsah. Preto hovorím o nutnosti mať tieto formuláre vopred vytlačené a nezaujímať sa o to až v tiesňovej situácii, kedy môžeme stratiť aj možnosť tlače kvôli výpadku elektrickej energie.
1. VYPLŇOVANIE FORMULÁRA SPRÁVY (IARU)
Formulár správy vyplňuje čiastočne operátor (rádioamatér) a čiastočne „zákazník“ ako to vyplynie z povahy obsahu jednotlivých častí hlavičky správy a tela správy samotnej.
1.1. HLAVIČKA SPRÁVY (MESSAGE HEADER)
NUMBER (poradové číslo)
Každá vysielaná (ale aj prijímaná) správa – telegram musí mať svoje poradové číslo. Toto poradové číslo si určuje operátor tak, aby mal jednoznačne očíslované správy vyslané napríklad za určitý deň (pri viacdňovej aktivite) . Podľa tohoto poradového čísla sa potom budú pri kontrole prevádzky hľadať jednotlivé správy.
PRECEDENCE (prednosť, priorita)
Každý “zákazník” by samozrejme chcel, aby jeho správa bola odoslaná čo najskôr. Tu však bude potrebné prihliadať na povahu správy a podľa toho priradiť správe vhodnú prednosť. V ostrej tiesňovej situácii bude prioritu obvykle určovať pracovník zodpovedný za riadenie operácie a nie samotný rádioamatér – operátor. To nie je v jeho kompetencii.
- ROUTINE (R) – rutinné (bežné správy)
Tu budú zaradené správy s bežným obsahom a s normálnym stupňom naliehavosti
- PRIORITY (P) – prioritné správy
Tu budú zaradené správy ktorých obsah je časovo alebo inak dôležitý
- EMERGENCY (E) – tiesňové správy
Tu budú zaradené správy ktoré sú extrémne súrne – kde ide o ohrozenie života a podobne.
Pre prioritné správy a tiesňové správy je potrebné túto ich dôležitosť zvýrazniť tým, že sa pri ich vysielaní zdôrazní táto ich vlastnosť (prednosť) opakovaním tohto príznaku správy (2x). Súčasne, takéto správy budú mať pri pri ich vysielaní a retranslácii (relay) vždy prioritu.
Počas testov tiesňovej komunikácie sa vždy posielajú správy len so základnou naliehavosťou t.j. ROUTINE (R)
STATION OF ORIGIN (stanica pôvodu)
Tu sa uvádza rádioamatérska volačka (CALLSING) alebo iná (taktická) identifikácia stanice, ktorá ako prvá vyslala cez rádio túto správu. Tento údaj sa pri preposielaní (relay) správy ďalšími rádiostanicami NEMENÍ.
WORD COUNT (CHECK)- počet slov (test)
Tu sa uvádza pre kontrolu počet slov v samotnom texte telegramu – rádiogramu. Do tohoto počtu sa nezapočítava ani adresát (celá adresa) ani odosielateľ (podpis) . Za slovo sa pokladá čokoľvek, čo je oddelené medzerou.
Príklady
NEW YORK dve slová
FT7900 jedno slovo
12 05 2021 tri slová
Písmeno „X“ (hlasom X-ray) sa medzinárodne používa ako bodka (FULL STOP) a započítava sa do počtu slov ako jedno slovo – ako „STOP“. Tak sa zabezpečí, že znak bodka sa neprehliadne pri vysielaní, čo môže byť niekedy veľmi dôležité pri pochopení textu správy. Ak je nevyhnuté použiť interpunkciu – špeciálne znaky, tak sa musia vypísať v texte plným slovom, takto potom aj odvysielať a samozrejme započítať ako jedno slovo. Napríklad čiarku (,) nahradíme slovom čiarka (COMMA) a je to pre word count jedno slovo.
Pri prijatých rádiogramoch je potom potrebné prekontrolovať, či počet prijatých slov v tele správy zodpovedá údaju v kolonke Word Count.
PLACE OF ORIGIN (miesto pôvodu – miesto odoslania)
Tu sa udáva geografický údaj – mesto, obec odkiaľ je správa odosielaná.
FILING TIME – čas vyplnenia formulára
Časový údaj v UTC o tom, kedy bol rádioagram pripravený (vyplnený) – nie kedy bol odosielaný.
FILING DATE – dátum vyplnenie formulára
Dátum, kedy bol vyplnený formulár so správou. Tento dátum sa udáva v skrátenom formáte MMM-DD, teda napríklad
máj 05. Rok sa tu pre stručnosť neuvádza.
Samotná prenášaná správa pozostáva z troch častí , ktoré bude v reálnej tiesňovej situácii vyplňovať (určovať) zákazník
1.2. ADRESA PRIJÍMATEĽA
TO: (PRE:)
Tu sa udáva adresát, teda meno, funkcia, adresa, komu má byť samotná správa doručená: Pretože celý tento údaj má byť prenášaný, je potrebné ho zostručniť na maximálnu možnú mieru.
Pri testoch tiesňovej komunikácie realizovaných výlučne medzi rádioamatérskymi stanicami sa tu uvedie meno a volačka stanice, ktorej je správa určená a prípadne krajina (v medzinárodnom teste) alebo mesto (vo vnútroštátnom teste) odkiaľ pochádza adresát. Pokiaľ tento údaj nepoznáme, tak stačí aj zadanie mena a volačky.
1.3. MESSAGE (TELO SPRÁVY)
Tu sa v stručnosti uvedie informácia, ktorú chceme poslať adresátovi uvedenému v časti TO (pre):. Pri ostrých tiesňových komunikáciach to si stanoví zákazník (samozrejme v rozsahu, ktorý je rozumný z pohľadu realizovateľnosti prenosu správy)
Pri rádioamatérskych testoch tiesňovej komunikácie sme obmedzovaní na obsah, ktorý ani náznakom nemôže vyvolať zdanie, že sa jedná o reálnu tiesňovú situáciu a preto obsahom správy v takomto emcomm teste môže byť napríklad len:
- Informácia o počasí v mieste stanice
- Počet operátorov, ktorí pracujú na tejto stanici ( sú pripravení pracovať)
- Technikcé vybavenie stanice (rádia, antény…)
- Zabezpečenie stanice núdzovým napájaním a pod.
1.4. ODOSIELATEĽ SPRÁVY
FROM ( OD):
Tu sa uvádza meno odosielateľa, ktorý predmetnú správu pripravil na odvysielanie. V reálnej situácii to bude zodpovedný pracovník zo zboru zasahujúcich záchranných jednotiek, ktorý zostavil samotnú správu, ktorú je potrebné odoslať cez rádio.
V testoch tiesňovej komunikácie na rádioamatérskych pásmach tu samozrejme bude uvedené meno a volačka rádioamatéra, ktorý túto správu vysiela. V tomto prípade to bude totožné s údajom v hlavičke v kolonke STATION OF ORIGIN.
2. PRÍKLADY RÁDIOGRAMOV
Po tom, čo sme si popísali obsah rádiogramu vo formáte IARU je vhodné tu dať aj nejaký príklad, ako takýto rádiogram vyzerá a v nasledujúcej časti popíšeme aj to, ako sa tento rádiogram odosiela rôznymi módmi počnúc od hlasových módov cez rôzne DIGI módy vrátane CW, čo je tiež vlastne digitálny mód, aj keď trochu špecifický.
2.1. VZOR RÁDIOGRAMU VHODNÉHO NA TESTY NA HAM PÁSMACH
Kvôli obmedzeniam daným Povoľovacíme Podmienkami musie tieto telegramy splňovať nasledovné podmienky
- rádiogram môže byť posielaný len z jednej rádioamatérskej stanice druhej rádioamatérskej stanici (Žiadne “tretie strany”)
- rádiogram smie obsahovať len skutočnosti, ktoré sa týkajú rádioamatérskeho vysielania, počasia podobne a nesmú sa podobať na reálne tiesňové správy, ako to už bolo uvedené vyššie
Takýto rádiogram použiteľný na testy na rádioamatérskych frekvenciách môže mať nasledujúcu podobu
NUMBER: …………………………10
PRECEDENCE:…………………..ROUTINE
STATION OF ORIGIN:………..OM8xyz
WORD COUNT:………………..34
PLACE OF ORIGIN:……………KOSICE
FILING TIME:……………………1230
FILING DATE:……………………MAY 06.
TO: FERO OM0xyz, PRESOV
MESSAGE:
MY RIG FOR KV AND 50 MHZ COLON IC7200 100W LW ENDFED ANTENNA 39M LONG COMMA MFJ929 ANTENNA TUNER COMMA
FOR VKV AND UKV COLON YAESU FT7900 5OW COMMA SHORT YAGI BALCONY ANTENNAS X
FROM: JAN OM8xyz, KOSICE
Táto správa má celkove až 34 slov (word Count). Zámerne som tam použil viacero interpunkčných znamienok ( dvojbodky, čiarky), aby bolo zrejmé, ako sa tieto znaky používajú v rámci správy.
Ak by sme formulovali správu o počasí, tá môže vyzerať nasledovne (s rovnakou hlavičkou , adresátom a odosielateľom):
MESSAGE:
PARTLY CLOUDY COMMA CLOUDS 50 PERCENT COMMA TEMPERATURE 20 DEG OF CELSIUS COMMA HUMIDITY 60 PERCENT COMMA SOUTH WEST WIND 2M PER SEC X
Táto konkrétna správa má spolu 24 slov vrátane koncového znaku X (STOP). Tu si všimneme, že špeciálne znaky pre percento alebo pre stupne celzia musíme realizovať slovami , čo samozrejme zväčšuje počet slov ( WORD COUNT) ale súčasne je to dôležité z hľadiska zrozumiteľnosti správy.
3. ODOSIELANIE RÁDIOGRAMOV CEZ RÁDIO
Pripravený rádiogram je možné odoslať cez rádio viacerými spôsobmi.
3.1. POSIELANIE SPRÁV FÓNICKOU PREVÁDZKOU
Toto je najčastejšie používaná forma prenosu telegramov – rádiogramov, keďže fonická prevádzka je najviac dostupnou formou či už medzi rádioamatérmi alebo aj medzi profesionálmi. Nie je to však jednoduchá záležitosť s akou sa rádioamatéri stretávajú pri bežných spojenia alebo počas kontestov. Tu sa totiž prenášajú pomerne dlhé reťazce textu, čo samozrejme trvá určitú dobu a najmä na KV sa za ten čas môžu zmeniť podmienky na pásme a prenos správy sa buď nedokončí, alebo bude trvať veľmi dlho. Preto je potrebné popísať niektoré hlavné postupy pri prenose týchto správ. Najlepšie to uvidíme na príklade prenosu správy fonickou cestou, ktorý je uvedený v mauáli “RAYNET MANUAL Vol 1 – OPERATIONS”.
| STANICA ALPHA CONTROL | STANICA PAPA CONTROL |
| Papa Control from Alpha Control, PRIORITY, PRIORITY | Alpha Control from Papa Control , G3ABC, pass your message, over |
| Papa Control from Alpha Control MESSAGEE BEGINS | (Ďalej už stanica Papa Control neodpovedá na každú reláciu) |
| Number TWO SIX | |
| PRIORITY | |
| G9AAA, | |
| Twenty EIGHT | |
| POLTOWN | |
| 22 15, JAN 14 | |
| To Casualty Bureau | |
| Please send us information about following persons STOP | |
| Walter Smith Harbourgh street 4 STOP | |
| Adam Brown and family water venue 16 STOP | |
| Eve Black Rain Way 37 STOP | |
| From D Jones Red Cross STOP | Alfa Control from Papa Control ROGER OUT |
K tomuto príkladu je vhodné povedať niekoľko slov. Ide tu o komunikáciu medzi dvoma profesionálnymi stanicami s “taktickými” volačkami Alpha Control a Papa Control. Takéto označenie staníc je určené prevádzkovými predpismi každej organizácie a majú ich aj naše zložky ako sú HaZZ , polícia a podobne.
Vysielajúce stanica Alfa Control má pripravenú PRIORITNÚ správu , preto túto skutočnosť zdôrazňuje už v úvodnom volaní (opakuje to 2x)
Prijímajúca stanica na to potvrdí , že je pripravená prijímať správu. Po tomto potvrdení sa začne samotný prenos správy a to najprv prenos hlavičky a až následne prenos samotnej správy. V hlavičke si môžeme všimnúť, že operátorom stanice Alpha Control je rádioamatér G9AAA a že počet slov je 28, čo si môžeme aj sami overiť. Taktiež je vhodné si všimnúť použitie slova STOP na všetkých vhodných miestach (na konci viet a celej správy).
Prenos môže prebiehať slovo za slovom, pričom je vhodné aby prijímajúca stanica ( tu Papa Control) vhodným spôsobom potvrdzovala priebežne, že prijala predošlú časť. Tu je možné používať napríklad slová ako “go ahead” a podobne ak text bol prijatý správne a vysielajúca stanica môže pokračovať v posielaní správy. V opačnom prípade musí prijímajúca stanice použiť napríklad slová “repeat last sentence (word)”. Tak sa zabezpečí, že priebežne bude správe prijímaná správne.
Samozrejmosťou je robenie potrebných prestávok, aby prijímajúca stanica stíhala zapisovať prijatý text. Nie je to výmena kódov (exchange) napríklad 59 28 ako sa to robí v konteste, ale niečo oveľa náročnejšie. Tu nejde o spojenie s čo najväčším počtom staníc, ale o 100 % prijem správ. Opakovanie každého slova dvakrát pri vysielaní správ nie je vhodnou metódou, lebo značne predlžuje prijatie správy. Lepšie je priebežne opraviť príjem tých slov, kde bol problém a normálne pokračovať všade tam, kde problém s príjmom nebol zaznamenaný.
Okrem toho, že zaznamenávame samotnú správu, nezabúdame si viesť aj štandardný log spojení v štruktúre – protistanica, čas, RST… Toto budeme neskôr potrebovať pri kontrole prijatých a vyslaných správ.
3.2. POSIELANIE SPRÁV DIGITÁLNYMI MÓDMI
Pri vysielaní rádiogramov fonickou prevádzkou uvádzame (obvykle) aj názvy jednotlivých koloniek správy, avšak pri digitálnom prenose to nie je potrebné, nakoľko význam jednotlivých častí prenášaného rádiogramu vyplýva jednak z ich obsahu a taktiež z polohy údaja v reťazci. Preto sa vyššie uvedený príklad správy z manuálu RAYNET dá zjednodušiť na formu:
26 PRIORITY G9AAA 28 POLTOWN 2215 JAN 14
CASUALTY BUREAU
PLEASE SEND US INFORMATION ABOUT
FOLLOWING PERSONS STOP WALTER SMITH
HARBOURGH STREET 4 STOP ADAM
BROWN AND FAMILY WATER VENUE
16 STOP EVE BLACK RAIN
WAY 37 STOP
D JONES RED CROSS STOP
V tomto rádiograme môžeme najmä v prípade jeho odosielania pomocou morzeovky alebo digi módov nahradiť slovo STOP slovom (znakom) X. Tým sa síce nezmení počet prenášaných slov, ale výrazne sa zníži počet prenášaných znakov a to v prípade týchto módov znamená aj skrátenie času potrebného na vyslanie celej správy.
Táto zjednodušená forma nám už naznačuje, ako je možné takýto text preniesť cez rádio. Tých možností je samozrejme viac – je to buď pomocou morzeovky alebo pomocou niektorého zo stále sa rozširujúceho počtu rôznych digitálnych módov.
3.2.1. POSIELANIE SPRÁV MORZEOVKOU (CW)
Najklasickejším spôsobom prenosu rádiogramov je použitie morzeovky (CW). Tento mód sa obvykle nezaraďuje medzi (počítačom generované) digitálne módy, avšak má s nimi spoločné niektoré prvky a z hľadiska prenosu textových reťazcov sa viac približuje k digitálnym módom, preto som túto pasáž zaradil sem.
Pri prenose rádiogramov pomocou morzeovky narazíme na veľmi veľkú náročnosť pri vysielaní ale hlavne pri príjme takéhoto veľkého počtu znakov z akého sa skladá aj pomerne obsahovo krátky rádiogram. Túto formu preto nevylučujem, ale považujem to len za okrajovú možnosť pre prípad veľkej núdze, keď postihnutí majú k dispozícii len nejaké jednoduché (povedzme QRP) rádio určené len na prevádzku CW.
Istou prekážkou pre využitie posielania tiesňových správ morzeovkou je v súčasnosti tiež to, že teraz už nie je podmienkou na získanie rádioamatérskej licencie aj zvládnutie vysielania CW aspoň základnou rýchlosťou. Preto sa postupne zmenšuje počet rádioamatérov, ktorí to ovládajú.
Tu je vhodné si spomenúť aj na niektoré špeciálne Q kódy, ktoré sa nepoužívajú v bežnej praxi rádioamatérov, ale teraz sa “zídu”:
| Q-KÓD | V OTÁZKE | V ODPOVEDI |
| QTC | Máte pre mňa správu? | Mám pre vás správu |
| QSP | Môžete sprostredkovať správu? | Môžem sprostredkovať správu |
| QRU | Máte pre mňa niečo? | Nemám pre vás nič |
| QSO | Môžete pracovať s … ? | Môžem pracovať s … |
3.2.2. POSIELANIE SPRÁV DIGITÁLNYMI MÓDMI GENEROVANÝMI POČITAČMI
Spoločnou črtou prenosu rádiogramov fonicky alebo pomocou morzeovky je to, že k tomu potrebujeme len rádio a zdatného operátora. Pri digitálnych módoch, ktoré sú generované počítačmi samozrejme potrebujeme okrem toho aj počítač, ktorý je príslušným interfejsom spojený s rádiom. Samotná komunikácia potom prebieha medzi dvoma počítačmi prepojenými medzi sebou cez rádiový kanál pričom operátor len vkladá do počítača cez klávesnicu potrebné údaje.
Formy tejto digitálnej komunikácie sa v ostatných rokoch veľmi rozširujú a obohacujú o stále novšie a lepšie systémy, pričom mnohé z nich sú už od začiatku orientovaná aj na podporu tiesňovej komunikácie . Jedná sa o programy ako sú FSQ CALL, FLDIGI + FLMSG, novšie tiež JS8CALL, HF PAGER ale aj o ucelené systémy ako je predovšetkým WINLINK.
Nejdem tu teraz rozvíjať problematiku DIGI módov ale spomeniem aspoň to, že z hľadiska prenosu rádiogramov vo formáte IARU je na takúto službu najviac a najlepšie pripravená dvojica spolupracujúcich programov od W1HKJ a to FLDIGI a FMMSG. Prvý z nich zabezpečuje samotnú digitálnu prevádzku a druhý zas umožňuje veľmi intuitívnym a názorným spôsobom pripravovať dáta pre rôzne formuláre, ktoré sa využívajú v tiesňovej komunikácii vo svete. Prázdny elektronický formulár pre IARU rádiogram vyzerá v tomto programe FLMSG nasledovne:
Tento formulár má tú istú štruktúru ako jeho papierová verzia, avšak v spodnej časti je navyše pár políčok, kde si môžeme zvoliť digitálny mód , ktorým bude rádiogram odoslaný a nakoniec aj spustiť samotné odoslanie rádiogramu.
Keď vyplníme tento formulár dátami pre vzorový rádiogram prevzatý z manuálu RAYNET, ktorý bol uvedený vyššie, bude to vyzerať nasledovne:
V tomto texte vidíme hlavičku správy, adresáta , odosielateľa ako aj samotnú správu. Kto správu prenášal – v uvedenom príklade to boli stanice Alfa Control a Papa Control sa v samotnom telegrame neuvádza. Je tu len údaj o operátorovi (G9AAA), ktorý prvý posielal správu. Tieto údaje sa ale vo formuláre môžu a majú uviesť a to v kolonkách Sent To (Papa Control) a Received from ( Alpha Control) a to je už v kompetencii operátorov prijímajúcej a vysielajúcej stanice.
Pri práci s programom FLMSG je potrebné ešte uviesť, že sa nemusíme zdržiavať počítaním jednotlivých slov v samotnej správe (message). Urobí to za nás samotný program, keď stlačíme malé tlačidlo CK vedľa políčka s označením CHECK ( WORD COUNT). Aj to je jedným z benefitov používania takýchto digitálnych systémov na posielania rádiogramov.
Ak by sme chceli použiť iný digitálny program na posielanie takýchto tiesňových rádiogramov u ktorého nemáme takúto podporu formulárov ako je to v prípade programov FLDIGI + FLMSG, stačí nám vytvoriť si v jednoduchom textovom editore (napr. Notepad) prenášaný text rádiogramu vo vyššie uvedenej štruktúre ( a samozrejme bez popisu jednotlivých častí hlavičky) . Potom prekopírujeme takýto text cez funkcie COPY –> PASTE do vysielacieho okna programu pre DIGI módy – napríklad do programu JS8CALL, FSQ CALL a pod. a odošleme ho protistanici. Štruktúra textu bude počas tohto digitálneho prenosu zachovaná a ten kto sa oboznámil so štruktúrou IARU rádiogramu to bude vedieť interpetovať jeho obsah a zložky aj bez podpory, akú poskytuje dvojica programov FLDIGI a FLMSG.
ZÁVER
Zvládnutie prenosu rádiogramov vo formáte IARU by malo byť samozrejmé pre každého, kto sa chce seriózne pripravovať na možnú tiesňovú komunikáciu rádioamatérskymi prostriedkami. Celý systém posielania týchto správ je podrobne navrhnutý a v mnohých krajinách to jednotlivé skupiny pre rádioamatérsku tiesňovú komunikáciu aj seriózne nacvičujú počas svojich národných cvičení . V rokoch 2008-2015 sa to nacvičovalo aj v rámci cvičení IARU R1 s názvom GLOBALSET formou fonického prenosu na KV pásmach . To bolo celkom fajn, avšak zo Slovenska sa týchto testov zúčastnilo len veľmi málo staníc.
Horšia situácia je však u nás s podporou testovania prenosu správ vo formáte IARU digitálnymi módmi. V snahe podporiť takéto testovanie prenosu rádiogramov som robil na viacerých podujatiach našej skupiny ARES propagáciu týchto testov a to hlavne pri použití DIGITÁLNYCH módov, avšak nestretol som sa s pochopením a podporou zo strany členstva ARES. Táto idea však sa ďalej rozvíja aj v rámci skupiny pre tiesňovú komunikáciu IARU R1, preto túto problematiku považujem naďalej za veľmi aktuálnu. Dňa 11.4 .2021 sme mali napríklad prvé IARU R1 cvičenie prenosu rádiogramov prostredníctvom programu JS8CALL a v najbližších dňoch ( 9.5.2021) bude prebiehať takýto test dokonca prostredníctvom geostacionárneho satelitu QO-100.
Napriek doterajšiemu nezáujmu o nacvičovanie využitia digitálnych módov v rádioamatérskej tiesňovej komunikácii stále ešte verím, že sa aj na Slovensku nájdu nadšení rádioamatéri, ktorí by sa chceli vycvičovať v týchto operátorských zručnostiach a pre tých som pripravil nasledovný špeciálny “rádiogram”, ktorý síce nevyšlem do éteru, ale bude zverejnený aspoň v tomto príspevku. Kto si ho chce prečítať, nech klikne na nasledujúci pdf dokument.
Poteší ma každý ohlas na tento môj príspevok.
STANO OM8ST
Predseda ARES
POZNÁMKA
Celý tento text som spracoval aj do samostatného dokumentu vo formáte pdf, ktorý je možné si stiahnuť a vytlačiť a tak získať stručný OFFLINE manuál k tejto dôležitej problematike rádioamatérskej tiesňovej komunikácie:
PRÍJEM A VYSIELANIE RÁDIOGRAMOV VO FORMÁTE IARU.pdf
Posledná úprava príspevku: 17.5.2021
NÁVRAT NA ÚVOD:
TIESŇOVÁ KOMUNIKÁCIA – ÚVOD
Posledná úprava príspevku: 4.5.2021
