Definícia Rádioamatérskej tiesňovej služby A.R.E.S. v Štatúte tejto služby hovorí hovorí:
Aktivovanie Rádioamatérskej tiesňovej služby A.R.E.S. je výlučne v prospech samosprávy obcí a štátnej správy, v rámci “Integrovaného záchranného systému” počas mimoriadnych situácií.
Teda očakáva sa (predpokladá sa), že služba A.R.E.S. má byť vykonávaná v prospech samosprávy a štátnej správy (predovšetkým IZS). Je teda úplne prirodzené, že pre takúto spoluprácu je potrebné nadviazať určité kontakty s týmito inštitúciami či dokonca podpísať s nimi nejaké zmluvy o spolupráci. Preto hneď od začiatku vzniku služby A.R.E.S. predstavitelia A.R.E.S. robili rôzne pokusy o nadviazanie tejto spolupráce na miestnej aj celoštátnej úrovni. V záznamoch o činnosti členov služby A.R.E.S. , ktoré sú zachytené v príspevkoch v časti AKTUALITY môžeme o týchto aktivitách nájsť určité informácie v rámci kategórie SPOLUPRÁCA S IZS (19), čo je po kategóriii CVIČENIA (32), druhá najobsažnejšia kategória.
Napriek viacerým takýmto aktivitám počnúc od roka 2005 až po súčasnosť sa nepodarilo nadviazať so štátnou správou žiadnu písomnú dohodu o potenciálnej spolupráci rádioamatérov a zložiek IZS počas mimoriadnych udalostí s jedinou lokálnou výnimkou, ktorou je ZARADENIE KKS ARES ŽILINA DO IZS V RÁMCI KRAJA ŽILINA
Keď sa nejaká činnosť napriek vynaloženej snahe nedarí, je potrebné si urobiť analýzu toho, v čom môže byť príčina toho, že sa nám nedarí.
ANALÝZA LOKÁLNEHO ÚSPECHU SPOLUPRÁCE S IZS V ŽILINSKOM KRAJI
Skôr než skúsime urobiť túto analýzu možnosti spolupráce rádioamatérov so zložkami IZS na celoštátnej úrovni, pozrime sa na to, prečo sa to podarilo na lokálnej úrovni práve v Žilinskom kraji.
Na strane rádioamatérov je veľkým pozitívom to, že Žilinská skupina A.R.E.S. je v rámci tejto služby najpočetnejšia (pozri zoznam členov KKS Žilina), čo je samozrejme dobrým argumentom. Na druhej strane je pravdou, že práve v tomto hornatom kraji máme štatisticky najväčšiu početnosť výskytu mimoriadnych situácií, o čom sa môžeme presvedčiť v štatistikách Sekcie krízového riadenia za roku 2016 a 2017, ktoré sú uvedené na stránke KRÍZOVÉ RIADENIE. Pri vysokej početnosti týchto situácií, ktoré musia riešiť pracovníci na rôznych stupňoch KR v Žilinskom kraji sú títo aj prístupnejší pre komunikáciu s každým, kto ponúka nejakú formu pomoci v zložitej situácii, aj keď sa táto zdá na prvý pohľad okrajová.
V iných krajoch, kde nie je toľko MU a MS prevážia pri rozhodovaní o nadviazaní spolupráce s rádioamatérmi iné dôvody, ktoré v našich podmienkach znižujú efektívnosť využitia služby A.R.E.S.. Sú to pravdepodobne tieto dôvody:
- malý výskyt extrémnych situácií s rozsiahlym a dlhotrvajúcim výpadkom pri zásobovaní elektrickou energiou, ktoré by boli spojené aj s veľkoplošným výpadkom verejných telekomunikačných sietí, kedy by bola pomoc rádioamatérov najviac potrebná.
- malá početnosť rádioamatérov v jednotlivých lokalitách , krajoch okresoch Slovenska
- neznalosť reálnych možností rádioamatérov na poskytnutie pomoci vytvorením náhradných komunikačných sietí a podceňovanie ich pripravenosti na takúto pomoc (veď sú to len „amatéri“)
Môžu existovať aj iné dôvody na neochotu spolupracovať s tiesňovou službou A.R.E.S., ktoré poznajú len tí, ktorí o tom rozhodujú a preto nebudeme o tom špekulovať.
Za stranu rádioamatérov je treba priznať, že celková pripravenosť rádioamatérov na prácu v tiesňovej situácii a pri výpadku zásobovania elektrickou energiou nie je na takej úrovni, ako by sme potrebovali. Je to spôsobené rovnakou príčinou – podceňovaním možnosti reálneho využitia rádioamatérov v krízovej situácii, len teraz o tom „pochybujú“ samotní rádioamatéri, ktorí nemajú motiváciu na zlepšovanie svojej pripravenosti na tiesňovú komunikáciu.
ANALÝZA VYUŽITEĽNOSTI SLUŽBY A.R.E.S.
Ako to teda vyzerá z reálnym využitím Rádioamatérskej tiesňovej služby A.R.E.S. v mimoriadnych situáciách a v spolupráci s IZS a ďalšími inštitúciami ? Jeden z možných komplexnejších pohľadov bol urobený z našej strany v dokumente z roku 2017 s názvom:
ANALÝZA MOŽNOSTÍ SPOLUPRÁCE RÁDIOAMATÉROV A INÝCH ZLOŽIEK IZS.pdf
V tomto rozsiahlejšom materiále bol urobený pokus o komplexnejší pohľad na túto problematiku aj zo strany platnej legislatívy a bolo v ňom tiež konštatované, čo sa podarilo urobiť a čo nie v rozvoji spolupráce s rôznymi štátnymi ale i neštátnymi inštitúciami (SČK, DPO SR).
Napriek snahe autorov – rádioamatérov o objektívnosť, stále tu môže byť určitý subjektívny pohľad na vec a preto by bolo možno vhodné, keby podobnú analýzu o možnosti spolupráce s rádioamatérmi pripravili aj zložky IZS a to zo svojho pohľadu, s lepším poznaním svojich potrieb, ale aj s poznaním niektorých svojich slabých miest.
Veci by taktiež pomohlo zorganizovanie odborného WORKSHOPU (nie konferencie), na ktorom by sa zástupcovia rôznych zložiek IZS mohli bližšie a prakticky oboznámiť s technickými možnosťami, ktorými v súčasnosti disponujú rádioamatéri ako aj s legislatívnymi obmedzeniami, ktoré musia byť v rádioamatérskej prevádzke rešpektované a kde by bolo možné priamo prediskutovať a hľadať možnosti, kedy a za akých okolností by sa dali tieto rádioamatérske prostriedky využiť na riešení problémov spojenia počas mimoriadnych situácií hlavne väčšieho rozsahu.
VYUŽITIE RÁDIOAMATÉROV PRI TIESŇOVEJ KOMUNIKÁCII VO SVETE
Prirodzenou otázkou, ktorá sa natíska v súvislosti s praktickou využiteľnosťou rádioamatérov v tiesňovej komunikácii je tá, ako to vyzerá s reálnym využitím rádioamatérov vo svetovom meradle prípadne v rámci okolitých krajín pri skutočne veľkých mimoriadnych situáciách, ktoré vo svete vznikajú hlavne v dôsledku extrémnych meteorologických javov ako sú hurikány, tornáda, vlny tsunami, tajfúny (v ázijských oblastiach) alebo pri zemetraseniach. Na túto tému je možné dlho hovoriť avšak dá sa konštatovať, že v mnohých azijských krajinách ako aj v krajinách v oblasti Karibiku a USA, kde je veľký výskyt týchto javov rádioamatéri skutočne poskytujú intenzívnu pomoc záchranárskym teamom. Na tejto stránke sa o tom môžeme trošku presvedčiť preštudovaním informácií z archívu kategórie VAROVANIA Z IARU R1 (14). Tu sú zverejnené početné výzvy sekcie EMCOM IARU R1 pre ostatných rádioamatérov z jednotlivých oblastí sveta, aby boli ohľaduplní a nerušili komunikáciu tiesňových sietí, ktoré pracujú pri odstraňovaní následkov týchto prírodných katastrof.
Európske krajiny sú od mnohých takýchto extrémnych javov uchránené (zatiaľ), avšak aj tu boli niektoré veľké mimoriadne udalosti v podobe silných zemetrasení alebo povodní či snehových a ľadových kalamít. Len na ilustráciu tu uvádzame príklady takýchto udalostí v Európe z posledných rokov
- Slovinsko december 2017 – snehová kalamita v oblasti Zasavje a Trbovlje
- Slovinsko – február 2014 – snehová a ľadová kalamita ktorá zasiahla celú krajinu
- Srbsko – máj 2014 – záplavy na rieke Dráva v oblasti mesta Obramovac
- Taliansko november 2011 – záplavy v Ligúrii a Toskánsku
- Taliansko – apríl 2009 – zemetrasenie v horskom regióne Abruzzo
Tu môžeme skonštatovať, že v krajinách, kde majú silné a dobre technicky a logisticky pripravené skupiny rádioamatérov pripravujúce sa na tiesńovú komunikáciu (napr. Slovisko, Rakúsko..) , tieto skupiny aj skutočne vedia poskytnúť štátnym orgánom účinnú spojovú službu v tiesni, ako sa o tom napríklad píše v informačnom e-maili Grega Mossopa tiesňového koordinátora IARU R1 v jeho e-maili z 10.12.2017, ktorý si môžete pozrieť tu:
SHEHOVÁ KALAMITA SLOVINSKO 9.12.2017.pdf
Na tomto príklade akcieschopnosti špičkových rádioamatérov zo Slovinska je možné vidieť nielen to, že sú pripravení na poskytnutie pomoci – tentokrát vytvorením prepojenia medzi štábom linky 112 v meste Trbovlje a medzi štábom linky 112 v Ljubljane ale súčasne, že na to vedia použiť nielen „klasické“ fonické spojenie ale aj moderné digitálnei módy ako sú WINLINK na KV alebo DMR na VKV a taktiež satelitné spoje.
Podobné (rovnaké) moderné systémy vieme využívať aj v našich podmienkach. Máme na to potrebné technické a softvérové vybavenie, avšak ľudia nie sú na to dostatočne vycvičení, lebo nemajú motiváciu. Zmenu by priniesli konkrétne formy spolupráce so zložkami IZS a rôzne druhy spoločných cvičení, ako sme sa o tom osobne a veľmi konkrétne mohli presvedčiť pri rozvoji spolupráce so zložkami DPO SR v Košickom a Prešovskom kraji v roku 2017. Tieto skúsenosti sú popísane v inom príspevku (viď SPOLUPRÁCA S DPO SR.)
Posledná úprava príspevku: 10.4.2023
A.R.E.S. pri SZR 