TORNÁDO KAT F4 NA JUŽNEJ MORAVE 24.6.2021


Foto: AKTU.cz



Kto si prezerá tieto stránky ARES, určite si všimol, že ak sa tu hovorí o nejakých katastrofách vo svete, tak sú to najčastejšie hurikány a tornáda v amerických a karibských podmienkach , či ich „rodní bratia“ tajfúny (typhoons) v ázijskej oblasti. Je to to isté, len sa tomu dávajú iné názvy. V posledných rokoch sme si však mohli všimnúť, že tornáda sa začali objavovať aj v niektorých európskych krajinách a to najmä tých, ktoré ležia bližšie ku „zdroju“, teda ku oceánu alebo moru a tak my „suchozemci“ sme mohli mať klamlivý dojem, že tornáda nás v našej stredoeurópskej „oáze“ až tak veľmi neohrozujú. Ukazuje sa však, že klimatické zmeny, o ktorých sa veľa hovorí ale menej koná na ich zmiernenie, sú veľmi konkrétnou realitou a tak keď my nekonáme, tak fyzikálne procesy sa dejú aj bez nášho dovolenie či legislatívneho schválenia na akomkoľvek summite G7, G8, G9…. a podobne a tak tu máme tornáda v Holandsku, Nemecku, Poľsku ale taktiež už aj na Slovensku (05. 10. 2018  – Lekárovce – F2, / 5.10.2019 – pri Slovensko Ukrajinskej hranici – F1, / 5.10.2020 _ Gemerská Ves F1? , / 5.10.2021 – kde to bude ???… )

Včera večer nás však ohromila správa, že v ČR na južnej Morave v priestore medzi mestami Břeclav a Hodonín sa vytvorilo extrémne silné tornádo kategórie možno až F4 (z 5 stupňovej stupnice) , ktoré zasiahlo obce Hrušky, Moravská Nová ves Mikulčice, Lužice a čiastočne tiež Hodonín a spôsobilo tam obrovské mnohomiliónové škody a čo je horšie, pri tomto tornáde podľa súčasného stavu zahynulo 5 osôb a stovky osôb bolo ľahšie ale aj dosť vážne zranených a tieto čísla sa budú priebežne meniť. Nie je mojim cieľom suplovať tieto agentúrne správy. To budú prinášať jednotlivé médiá a koho to zaujíma, tak si to nájde.

Súčasne sa však na rôznych FB fórach rozviruje opäť diskusia o nespoľahlivosti štandardných sietí mobilných operátorov, ktoré počas takýchto mimoriadnych udalostí zlyhávajú, diskusie o vybavenosti záchranárskych teamov (hasiči, lekárska záchranná služba a podobne) spojovou technikou a okrajovo aj o ARES. Jedna taká diskusia sa rozvinula napríklad aj v rámci súkromnej skupiny na Facebooku s názvom “CB, PMR & HAM Rádio CZ/SK”. Nejdem sa zapájať do tejto diskusie, pretože by to bolo možno kontraproduktívne a nemám čas na siahodlhé diskusie a čas na odpovede na nepresne a nesprávne položené otázky vytrhnuté z kontextu a tomu odpovedajúce stanoviská jednotlivých autorov. Kto sa vážne zaujíma o rádioamatérsku tiesňovú komunikáciu, mal by si preštudovať aspoň materiály, ktoré sú uvedené na tejto našej stránke ARES aby si uvedomil, že ono to nie je také jednoduché s tou rádioamatérskou tiesňovou službou. Súčasne by tu našiel aj konkrétne odpovede na niektoré praktické otázky ( volacie frekvencie a pod.). Preto ma teší aspoň to, že v rámci tejto diskusie boli uvedené aj odkazy na existenciu ARES a konkrétne na našu internetovú stránku.

Ani tu na našej stránke nejdem teraz siahodlho diskutovať o použiteľnosti / nepoužiteľnosti ARES v prípadoch ako je toto TORNÁDO. Tu len môžem skonštatovať, že

  • PRVÉ INFORMÁCIE o tornáde sa z miesta nešťastia určite stihli odoslať ešte pred zlyhaním sietí mobilných operátorov alebo pomocou sietí pevných liniek, ktoré mohli byť funkčné ešte o niečo dlhšie. Určite by tomu nepomohlo, ak by boli po dedinách ešte namontované telefónne búdky ako spomínal jeden komentátor diskusie. Tie by aj tak lietali vo vzduchu podobne ako vedľa nich zaparkované autá. Toto nie je už ten hlavný problém komunikácie
  • POČAS tornáda mohol (možno) nejaký rádioamatér komunikovať so svojim kamarátom v rámci siete miestneho prevádzača VKV, UKV alebo aj v sieti DMR – nemáme o tom informácie a nevieme tak vyhodnotiť, či to bolo nejako využité aj na komunikáciu o prebiehajúcej katastrofe.
  • PO tornáde a ešte v nočných hodinách do postihnutej oblasti prišli záchranárske teamy, ktoré komunikovali medzi sebou svojimi komunikačnými prostriedkami. Vieme, a aj oni vedia, že nie vždy a nie všetko funguje tak ako má. Ale to je otázka na odborníkov, ktorí rozhodujú o strategickom vybavení týchto služieb spojovacou technikou. Každý systém má svoje pre a proti a tak jednostranné pohľady sú vždy len nepresné a niekedy len čisto tendenčné. Do takejto diskusie sa tu nechcem púšťať.
  • TERAZ nastáva fáza odstraňovania škôd a nemáme informácie o tom, či sa (už) obnovila prevádzka sietí mobilných operátorov, alebo to bude ešte chvíľu trvať. Ak tieto siete opäť fungujú, potom asistencia ARES nie je potrebná. Ale aj keby tam ešte boli nejaké problémy, povaha vecí podľa PP už nedovoľuje využívať rádioamatérske siete na komunikáciu medzi stavebnými firmami a prípadne hasičmi, ktorí odstraňujú poškodené strechy, múry a podobne – lebo tu už nejde o „záchranu života alebo majetku“ – tu už ide o rekonštrukciu.

Na záver len skonštatujem, že napriek tomu, čo táto mimoriadna udalosť priniesla postihnutým rodinám a z čoho sa budú spamätávať roky (ak sa vôbec spamätajú – moja osobná skúsenosť z povodní v roku 1998) – jedná sa v celospoločenskom pohľade o malú udalosť, ktorá je dobre pokrytá profesionálmi z ČR ale aj zo Slovenska a tak sa tu nevytvoril priestor pre využitie rádioamatérov na doplnkovú komunikáciu. Podobne tomu bolo počas zemetrasení v Chorvátsku alebo Albánsku v minulých rokoch (viď inde na týchto stránkach). Naproti tomu povodne v ČR v roku 2002 zasiahli podstatne väčšie územie štátu a tam snáď boli aj rádioamatéri využití – je však o tom len veľmi málo informácií. Teraz to nie je takýto prípad (chvalabohu).

Vo všeobecnosti je možné povedať, že rádioamatéri môžu byť nápomocní najmä pri väčších nešťastiach, kedy už aj profesionáli siahajú na svoje posledné zásoby a to sa ukazuje jednak pri veľkých tajfúnoch v Ázii – najmä na Filipínach (aj viackrát ročne) ale aj v Indonézii a podobne a taktiež v oblasti Karibiku a Severnej Ameriky počas tzv. hurikánovej sezóny (https://www.noaa.gov/news-release/noaa-predicts-another-active-atlantic-hurricane-season) ktorá sa datuje od júna do októbra bežného roka.

Ukazuje sa však, že do tohto zoznamu postihnutých krajín sa „úspešne“ pripájajú aj Európske krajiny a preto by bolo vhodné aj u nás výrazne zlepšiť zatiaľ NULOVÚ spoluprácu medzi rádioamatérmi a profesionálnymi záchrannými zložkami, čo by výrazne pomohlo v prípade, že naozaj k nejakej takejto veľkej mimoriadnej udalosti na našom území aj dôjde. Keď to príde, bude už neskoro. TORNÁDO (F4) na južnej Morave len pár kilometrov od hraníc zo Slovenskom je príliš reálnym varovaním na to, aby sa to nevzalo do úvahy.

Stano Uličiansky OM8ST
Predseda A.R.E.S.




Publikované 25.6.2021