V rámci školenie ARES pre nových členov tejto rádioamatérskej skupiny, ktoré sa konalo 23.8.2022 som uviedol, že jedným z možných scenárov, kedy sa môže uplatniť rádioamtérska tiesňová komunikácia (tj. že sa využijú rádioamatérske zariadenia a frekvencie na tiesňovú komunikáciu) sú aj prípady takzvanej „osobnej tiesne“ (personal emergency), pod čím mám na mysli tiesňové situácie, ktoré sa týkajú obmedzeného počtu osôb. Môže tu ísť o havárie lietadiel, lodí ale aj osobných či nákladných áut ale tiež o nešťastia a zablúdenia v horách a podobne. Spoločným menovateľom je tu obmedzený počet postihnutých osôb, obmedzený rozsah škôd, ale ide tu o záchranu života, zdravia, majetku. Sú to hlavne o prípady, kedy buď zlyhajú profesionálne systémy na privolávanie pomoci ( na lodiach, lietadlách,) alebo sa jednoducho postihnuté osoby nachádzajú v prostredí, kde nie sú k dispozícii takéto štandardné komunikačné systémy (nie je vybudovaná sieť/ signál mobilných operátorov). V takýchto prípadoch môžu byť nápomocní aj rádioamatéri vybavení svojimi rádiostanicami, prostredníctvom ktorých môžu za určitých podmienok privolať záchranárov k postihnutým a hlavne zraneným osobám v ohrození života..
Takýchto prípadov, kedy sa rádioamatéri podieľajú na privolaní pomoci síce nie je veľa, ale občas sa vyskytujú. Možno je ich viac, ale o niektorých prípadoch sa nemusíme vôbec ani dozvedieť, pretože aktéri to považujú za samozrejmú vec a nezverejňujú to. V týchto dňoch ma ale Paľo OM0WT upozornil na zaujímavý príspevok o takejto záchrane, ktorý bol zverejnený na fóre známeho rádioamatérskeho portálu QRZ.COM
V tomto príbehu ide o haváriu – prevrátenie kamióna v odľahlej lesnatej časti severoamerického štátu IDAHO (viď mapku ďalej), kde nie je signál mobilných operátorov.
Pri tejto havárii boli zranené dve dievčatá, ktoré mali rôzne zlomeniny končatín a jedna z nich ťažko krvácala.
Hrdinami tohoto príbehu boli čerstvá rádioamatérka Shannon a operátor siete AmRRON (The American Redoubt Radio Operators Network ) ( viď: https://amrron.com/), ktorí zabezpečili včasné privolanie zdravotníckej pomoci pre zranené dievčatá, čo im celkom určite zachránilo život.
Celý tento príbeh v originále s prekladmi do slovenčiny si môžete prečítať v súbore:
Ham, AmRRON Operators Save Another Life, Idaho Mountain Rollover Crash EN-SK.pdf
Aby sme mali predstavu, že naozaj sa jedná o odľahlé miesto v horskej krajine, pozrite si nasledujúcu mapu:
Mieto nešťastia HORSE HAVEN AIRFIELD je poľné letisko situované v údolí uprostred hôr. Ak chcete vidieť podrobnosti, kliknite na obrázok a vyberte voľbu “Otvoriť obrázok na novej karte”.
AKÉ PONAUČENIA SI MÔŽEME ZOBRAŤ Z TOHOTO PRÍBEHU
Možno niekoho môže prekvapiť, že takúto záchrannú operáciu zabezpečovala veľmi “čerstvá” rádioamatérka Shannon, ktorá má licenciu triedy “technician” len od júna tohoto roka. A taktiež niekoho môže prekvapiť, že konala veľmi profesionálne. Mňa osobne ako rádioamatéra, ktorý má licenciu už od roku 1998 to až tak veľmi neprekvapuje a to z nasledujúcich dôvodov.
Ak chceme cez rádio poskytnúť nejakú pomoc v núdzi, musíme to rádio mať so sebou všade tam, kde sa pohybujeme, najmä však v situáciach, že ideme niekam do vzdialenejších častí krajiny – niekam do “zapadákova”, kde je vysoká možnosť, že tam nebude signál mobilého operátora.
Takéto “vláčenie” svojich ručných rádiostaníc do terénu praktizujú PREDOVŠETKÝM “čerství” rádioamatéri, ktorí sú nadšení z toho, že môžu komunikovať cez rádio a že sú schopní sa cez svoje rádio spojiť s niekým aj z miest, kde nie je iná možnosť komunikácie (napríklad cez siete mobilných operátorov).
Z tohoto pohľadu som aj ja stále ešte “čerstvý” rádioamatér, pretože pri cestách mimo domova so sebou nosím stále minimálne jednu rádiostanicu a niekedy aj dve, aby bola možná tiesňová komunikácia aj v “blízkej zóne” miesta nešťastia (autonehody a podobne). Mnohí rádioamatéri, a to najmä tí služobne starší (a BIG GUNS), ručné stanice ani nemajú a pri bežných cestách nemajú čím komunikovať. Preto práve “nováčikovia – nosiči ručiek” – majú omnoho vyššiu pravdepodobnosť, že sa dostanú do situácie, kedy budú zabezpečovať tiesňovú komunikáciu niekde v našich horách či pri nejakej nehode v miestach, kde nie je iný signál mobilných operátorov. Preto je na zváženie, či už pri výchove nových rádioamatérov by v “osnovách na preskúšavanie” žiadateľov o rádioamatérske oprávnenie nemali byť aj témy z oblasti tiesňovej komunikácie a témy o tom, ako odovzdávať tiesňové volanie na číslo 112. Tieto témy máme popísané aj tu na stránkach ARES, ale je otázne, kto z nováčikov si to tu naštuduje, keď to nie je “v otázkach na skúšky”.
Druhou skutočnosťou bola profesionalita Shannon z príbehu. Ani to ma až tak neprekvapuje. S profesionalitou nováčikov pri nadväzovaní spojení som sa stretol aj počas tohtoročných skúšok spojenia, ktoré organizovala bratislavská skupina ARES, ako je to zachytené aj vo viacerých predchádzajúcich príspevkoch na týchto stránkach. Je to pravdepodobne spôsobené tým, že títo nováčikovia ( keď už požiadali o získanie oprávnenia na amatérske vysielanie) majú o túto vec silný interný záujem a mnohí z nich si už “zvykli na mikrofón” počas svojej predošlej “rádioaktivity” v pásmach CB a PMR.
Z príbehu však plynú aj dalšie ponaučenia. Môže sa stať, že sme svedkami alebo dokonca účastníkmi nejakej nehody a okrem toho, že musíme volať záchrannú službu 112 cez svoju rádiostanicu, je tu aj akútna potreba poskytnúť urýchlene prvú pomoc ranenému, ktorý môže vykrvácať alebo je v takom stave, že potrebuje, aby mu bola poskytnutá KPR (kardio pulmorálnu resuscitácia), bez ktorej po pár minútach zomrie. Vtedy je na nás ako zareagujeme. Nie vždy bude pri nás aj nejaký školený zdravotník, ktorý zabezpečí predlekársku prvú pomoc a na nás ostane len to volanie 112 cez rádio (ak sa to podarí). Pomôcť budeme musieť my sami. Preto je dobré, ak máme aj znalosti z poskytovania prvej pomoci aspoň na úrovni základného kurzu prvej pomoci, alebo aj kurzu PP vyššieho stupňa. Takýto kurz vie každý záujemca absolvovať v najbližšej pobočke Slovenského Červeného Kríža, alebo na záchrannej službe (vo väčších mestách) či možno aj inde.
Niekto namietne, že tieto kurzy prvej pomoci sú väčšinou platené, čo je aj pravda. Tu je potrebné si odpovedať na otázku, aká je cena ľudského života a najmä života našich najbližších (s ktorými sme v najčastejšom kontakte) v porovnaní s cenou takýchto kurzov. My sme si aj s Paľom OM0WT odpovedali na túto otázku kladne a minulý rok sme absolvovali na ZSKE (Záchranná Služba Košice) 8 hodinový základný kurz prvej pomoci. Taktiež som prehovoril aj syna, aby sa zúčastil tohoto kurzu (veď aj ja môžem byť subjektom, ktorý potrebuje záchranu).
Nezanedbateľným prvkom tohoto príbehu bolo aj to, že operátor siete AmRRON pozeral na vec komplexne a keďže vyhodnotil, že v oblasti je nebezpečenstvo búrky, tak cez Doplerov radar si upresnil aktuálnu situáciu v mieste nešťastia a varoval záchrancov (Shannon), že v krátkom čase hrozí u nich búrka. Takéto “systémové” myslenie by mal mať každý rádioamatér, ktorý prijme tiesňové volanie na “našej” frekvencii pre tiesňové volania 145.500 Mhz alebo aj na akejkoľvek inej frekvencii a má k dispozícii internet či už na počítači alebo hoci len mobilný internet na smartfóne, kde je taktiež možné sledovať informácie z (Doplerovho) radadu na stránke SHMU.
Aj keď sa jednalo o relatívne jednoduchú situáciu, čo sa týka počtu zainteresovaných osôb ako aj trvania celej tiesňovej situácie vidíme, že z takéhoto konkrétneho príkladu je možné získať viacero ponaučení. Preto, keď idete niekam do terénu, noste so sebou svoju ručnú rádiostanicu (rádiostanice) a či už ste v teréne alebo ste domasedi , monitorujte (na VKV) našu CoA frekvenciu 145.500 MHz, kde sa vám môže ozvať váš kolega rádioamatér so záujmom o jednoduchý kontakt ale aj niekto, kto bude volať o pomoc. Preto ak chcete s niekým viesť dlhší rozhovor na tejto frekvencii, prelaďte sa radšej na niektorý iný voľný kanál, aby volacia frekvencie bola voľná.
Vzhľadom na to, že je nás rádioamatérov v ARES málo, nevieme zabezpečiť nepretržité monitorovanie CoA frekvencií, ako je to v prípade sietí ako je AmRRON. Ale keď aspoň niekto, kto má na to podmienky, to bude robiť, tak je šanca, že volajúci v tiesni sa nakoniec dovolá záchrany.
Dúfam, že sa nikto nedostane do takej tiesne, že musí použiť rádioamatérske frekvencie na volanie záchrany, či prijme tiesňové volanie na rádioamatérskych frekvenciách. Keby sa to predsa len niekomu prihodilo, tak verím, že zvládne na profesionálnej úrovni odovzdať toto volanie na tiesňovú linku 112 a zvládne odovzdávanie informácií z miesta nešťastia na dispečing záchranárov (ak on sám má prístup do siete mobilných operátorov). Na dobrých príkladoch ako je tento sa môžeme naučiť, ako to urobiť správne.
Stano OM8ST
predseda ARES
Posledná úprava príspevku: 22.9.2022
A.R.E.S. pri SZR 