TIESŇOVÉ TLF LINKY


ZÁKLADNÉ TIESŇOVÉ TELEFÓNNE LINKY

Tiesňové telefónne linky sú dôležitou súčasťou tiesňovej komunikácie. Tieto  čísla potrebujeme poznať v bežnej praxi pre prípad,  že sme sami účastníkmi nejakého nešťastia, dopravnej nehody a podobne alebo sme len náhodnými svedkami tejto udalosti a potrebujeme zavolať na miesto záchranu či už v podobe lekárskej zdravotnej služby,  záchranárov z hasičského  a záchranného zboru, alebo potrebujeme aj  prítomnosť polície na vyšetrenie nehody. Rovnako však potrebujeme poznať tieto čísla aj pre prípad, že cez rádio prijmeme tiesňové volanie niekoho v núdzi a potrebujeme toto volanie ďalej odovzdať príslušným záchranárskym zložkám.

Základné telefónne čísla na záchranné zložky sú nasledovné.

  • 150 – Hasiči  (HaZZ)
  • 155 – Záchranka  (LZS)
  • 158 – Polícia

Hasičský a záchranný zbor (150) budeme volať v prípade požiaru, zložitej dopravnej  nehody, keď potrebujeme  zabezpečiť vyslobodzovanie zranených osôb, zaistenie vozidiel proti požiaru a úniku nebezpečných kvapalín a pod.

Záchranku – lekársku zdravotnú pomoc (155) budeme volať priamo v prípade, že sa jedná len o zdravotné ťažkosti postihnutého (stratu vedomia, bezvedomie, pri problémoch s dýchaním, so srdcom, pri infarkte, otrave liekmi, chemikáliami, popáleninách, vážnych úrazoch a pod. ) a kedy nie je potrebná súčinnosť s  HaZZ alebo políciou.

Len políciu (158) budeme volať, ak sme svedkami vandalizmu opitých občanov, lúpežného prepadu osôb apod.,  teda v prípadoch, kedy na zásah budú potrebné len policajné zložky.

Pri väčších nešťastiach a nehodách je však obvykle potrebná súčinnosť všetkých týchto zložiek, preto je  vtedy vhodnejšie  použiť v volanie na číslo:

  • 112 – Spoločná tiesňová telefónna linka

Volaním na toto číslo 112 sa dovoláme na najbližšie koordinačné stredisko  IZS a to podľa miesta z ktorého voláme. Koordinačné strediská IZS sú zriadené Okresnými úradmi ( MVSR)  v sídla každého kraja (župy) a sú vybavené príslušnou technikou a väčším počtom operátorov, takže zvládajú aj  väčší nápor volaní.  Podľa štatistík Sekcie krízového riadenia MVSR spracováva linka 112  v rámci Slovenska za rok viac ako 1,5 milióna volaní, čo je naozaj obrovské číslo (viď podstránku Krízové riadenie)

Pri volaní načíslo  112 však musíme rátať s tým, že operátor bude na začiatku  komunikácie zisťovať tieto skutočnosti:

Miesto udalosti:  a to kraj, okres, obec, ulicu a podobne, čo sú informácie nevyhnutné na to, aby záchranné zložky sa dostavili na správne miesto udalosti. Pozor napríklad na podobné mená obcí , ktoré sa nachádzajú v iných okresoch !!!.  Rovnako nestačí len určenie ulice v meste,  pretože mená ulíc sa v rôznych mestách opakujú. Musí byť aj informácia o obci/meste, ktorého sa to týka.

Okrem čo najpresnejšieho určenia miesta udalosti (súradnice, orientačné body, názvy …) je veľmi potrebné, aby sme popísali aj prístupové cesty pre zásahovú techniku. Ak je to možné, je vhodné, aby sme potom počkali na príjazd jednotky na vhodnom mieste a ukázali záchrannným jednotkám miesto udalosti, ktoré môže byť aj nenápadné . Od toho ako presne je určené miesto udalosti závisí rýchlosť príjazdu zložiek a kvalita pomoci. Pretože ak veliteľ zásahu pozná dobre a správne miesto udalosti, vie sa rozhodnúť, akú príjazdovú trasu zvolí , akú techniku vyšle (pretože nie každá technika prejde všade) a aké vecné prostriedky sa použijú. Ako oznamovatelia nehody musíme počítať aj s tým, že operátor tiesňovej linky nám môže volať späť.

Popis udalosti: Tu sa snažíme o čo najpresnejší popis udalosti, ktorej sme účastníkmi alebo svedkami. Popíšeme rozsah postihnutia, poranenia, úrazu, to či je postihnutý pri vedomí alebo nie, rozsah krvácania  atď. Popíšeme charakter nehody, počet účastníkov a podobne.

Popis postihnutého / postihnutých:  ak postihnutého poznáme tak jeho meno, pohlavie, vek, ak postihnutého nepoznáme (nevieme zistiť jeho meno) tak aspoň uvedieme približný vek,  pohlavie, nejaké poznávacie znamenie napr. farbu oblečenia a podobne.

Informácie o volajúcom: Tu sa ako volajúci  identifikujeme (meno, priezvisko) a  uvedieme aj vzťah k postihnutej osobe / osobám  (osoba blízka , alebo nám neznáma).  Inak reagujú na stresovú situáciu  blízke osoby a inak nezainteresované osoby. 

Tento rozhovor s operátorom tiesňovej linky môže byť aj dlhší a v stresovej situácii môže byť náročné ho zvládnuť a v pokoji odpovedať na otázky, ktoré kladie operátor a ktoré sa nám zdajú bezvýznamné. Neostáva nám nič iné len zachovať pokoj a vecne a čo najpresnejšie odpovedať na všetky otázky  a v ďalšom postupovať podľa pokynov operátora. Ide o záchranu životov!!!


AKO POSTUPOVAŤ PRI ODOVZDÁVANÍ TIESŇOVÉHO VOLANIA, KTORÉ  SME PRIJALI CEZ RÁDIOVÚ KOMUNIKÁCIU.

Ako rádioamatéri sa venujeme rádioamatérskej komunikácii na rôznych frekvenčných pásmach  ( KV, VKV, UKV) rôznymi módmi  (FM, SSB…) a môže sa stať, že započujeme na pásme tiesňové volanie na ktoré zareagujeme a dostaneme sa tak do tiesňovej komunikácie s postihnutým.

To, že  volajúci využíva (náhradnú) rádiovú komunikáciu a nevolá priamo na horeuvedené tiesňové telefónne linky znamená, že z nejakého dôvodu  nevie komunikovať cez telefón – môže byť na mieste bez signálu mobilného operátora,  môže mať vybitý mobilný telefón, môže mať poškodený telefón a podobne. To nie je pre nás dôležité.  Ak volá tiesňové volanie cez rádio a je ohrozené  jeho (ich) zdravie alebo dokonca život je namieste ( a je povolené v PP) využitie rádioamatérskych frekvencií na tiesňovú komunikáciu.

Pri takejto tiesňovej komunikácii budeme v podstate „nahradzovať“  volanie na tiesňovú linku 112 a preto budeme postupovať dosť podobne ako operátori IZS na linke 112. Musíme od volajúceho  získať čo najviac informácií v rozsahu, ktorý je uvedený vyššie a všetky tieto informácie si musíme zapisovať,  pretože v strese môžeme po krátkej dobe zabudnúť na dôležité informácie alebo ich skomoliť, čo neskôr môže znehodnotiť či ohroziť celé pátranie alebo ich  záchranu. Je vhodné si celú takúto tiesňovú  komunikáciu aj nahrávať. Väčšina mobilných telefónov má zabudovanú funkciu na záznam zvuku (diktafón) a to nám môže v tejto chvíli poslúžiť a aj neskôr pomôcť pri komunikácii s operátorom linky 112.

Hneď pri prvom kontakte s volajúcim sa snažíme získať čo najviac informácií, pretože sa môže stať,  že časom stratíme s ním spojenie – volajúci upadne do bezvedomia, vybijú sa baterky v rádiostanici atď. Tých nešťastných možností je príliš veľa, ktoré môžu nastať.

Keď máme pripravené a zoradené všetky informácie o tomto tiesňovom  volaní a o situácii volajúceho (volajúcich), môžeme odovzdať tieto informácie ďalej záchranným zložkám cez číslo 112. Tu je možné, že záchranári budú potrebovať ďalší kontakt s postihnutým, preto bude potrebné zverejniť aj frekvenciu (kanál), na ktorej bolo zachytené toto tiesňové volanie. Pretože je možné,  že záchranári nebudú mať možnosť komunikovať priamo s postihnutým v danom frekvenčnom pásme, budú od nás požadovať ďalšiu súčinnosť, ktorú nesmieme odmietnuť. Musíme udržiavať s postihnutými spojenie, pokiaľ je to možné z ich strany. Aby sa šetrili baterky v rádiostanici (hlavne na ich strane)  je vhodné si stanoviť dohodnuté časy, kedy sa budú opakovať krátke kontrolné spojenia.

Možností, ako sa môže udiať takéto alebo podobné tiesňové volanie a následné odovzdávanie informácií na linku 112 je veľa, vždy však musíme zachovať pokoj a snažiť sa o získavanie čo najlepších a najpresnejších informácií od volajúcich. Aj ten, ktorý nie je postihnutý, len prijíma takéto tiesňové volanie sa nakoniec dostane do stresu, ktorý však musí vedieť zvládať a konať „profesionálne“ hoci je „len“ (rádio)amatér.


ĎALŠIE DOLEŽITÉ TELEFÓNNE ČÍSLA, KTORÉ BY NEMALI CHÝBAŤ V TELEFÓNOCH

Na internete vieme vyhľadať zoznamy ďalších telefónnych čísel, ktoré sa môžu hodiť v krízových situáciách. Nie je cieľom tohoto príspevku  zbierať takéto zoznamy telefónnych čísel.  To nech si zistí každý sám a vyberie z nich tie, ktoré sa jeho týkajú podľa toho, ktorú banku používa, v ktorej  poisťovni má poistené auto, od akého operátora  má mobilný telefon atď.   Preto  tu uvediem len  nasledujúce linky, ktoré môžu byť dôležité z hľadiska tiesňovej komunikácie.

  • 159 – Mestská polícia

Na toto číslo voláme, ak sa má riešiť problém, ktorý je v kompetencii mestskej polície. Samozrejme, že na toto číslo voláme len v tých mestách a obciach, kde takáto Mestská polícia je zriadená.

  • 18 155 – Letecká záchranná služba

Bežný používateľ by nemal využívať (zneužívať) volanie na túto  leteckú záchrannú službu. O použití  leteckej záchrannej služby a nie pozemnej (sanitky rýchlej zdravotníckej pomoci) pri záchrannej akcii rozhodujú totiž iní manažéri  IZS a nie postihnutý alebo náhodný účastník  nehody.  To je toto číslo uvedené  len pre úplnosť.

  • 18 300 – Horská záchranná služba

Toto číslo je dôležité v prípade, že sa pohybujeme v horskom prostredí, kde je zriadená služba Horskej záchrannej služby. V prípade Slovenska táto tiesňová linka prijíma a vyhodnocuje všetky tiesňové volania zo šiestich horských oblastí:
Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Západné Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra a Slovenský raj.
V týchto oblastiach  má HZS svoje oblastné strediská. Viac o HZS sa dozvieme na stránkach:

https://www.hzs.sk/

https://www.horydoly.cz/horolezci/horska-zachranna-sluzba-slovenskej-republiky.html


Posledná úprava  príspevku: 2.2.2019


Create your website at WordPress.com
Get started
%d blogerom sa páči toto: